Kvetná nedeľa.

Čítania v rámci svätej omše:

1. Tretia pieseň o Pánovom Služobníkovi (Iz 50, 4-7)

2. Hymnus na Kristovu poslušnosť až na smrť (Flp 2, 6-11)

3. Umučenie nášho Pána Ježiša Krista (Mt 26, 14 – 27, 66)

Ježiš išiel v ústrety svojmu umučeniu slávnostným vstupom do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Olivovej hore, poslal svojich dvoch učeníkov do blízkej dediny po priviazané osliatko. Bol to nezvyklý spôsob obstarávania si zvieraťa. Keby niekto namietal proti tomu, že berú osliatko, mali sa odvolať naňho slovami „Pán ho potrebuje.“ Toto výsostné meno Pán nikdy inokedy Ježiš nepoužil. Malo to byť osliatko, na ktorom ešte nikto nesedel. Podobne aj zvieratá určené na obetu v chráme sa nesmeli použiť na nijakú zvyčajnú prácu. Učeníci prestreli na osliatko svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ježiš prichádzal do Jeruzalema z Olivovej hory, odkiaľ bol krásny výhľad na mesto ležiace na druhej strane. Cesta viedla cez palmové porasty, ovocné a olivové záhrady. Keď vstupoval do Jeruzalema na osliatku, veriaci pútnici mali v ňom spoznať pri- 104 sľúbeného Mesiáša podľa prorockej predpovede (Zach 9, 9). Ježišov vstup do Jeruzalema sa uskutočnil po vzkriesení Lazára a tento čin bol v živej pamäti ľudu. Veľké zástupy, čo prišli na veľkonočné slávnosti do Jeruzalema, spontánne vytvorili slávnostný sprievod. Vyšli v ústrety Ježišovi s palmovými ratolesťami, prestierali na cestu svoje plášte a prevolávali mu na slávu. Prestieranie plášťov malo nahrádzať prestieranie kobercov pri korunovaní kráľa. Ľud vítal Ježiša ako Dávidovho syna, ktorý prišiel obnoviť mesiášske kráľovstvo. Videli v ňom politického záchrancu. Ale Ježiš neprichádzal na bojovom koni ako dobyvateľ. On prichádzal skromne, mierumilovne na osliatku, prinášajúc pokoj a spásu. Slávnostné uvítanie Ježiša pri príchode do Jeruzalema znepokojilo farizejov, ktorí sa báli zásahu rímskej okupačnej moci. A tak o niekoľko dní nasledovalo zajatie Ježiša a na Olivovej hore sa začala jeho krížová cesta. Počas súdu pred Pilátom sa nálada davu zmenila. Tí istí ľudia revali: „Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!“ Na Ježišovi sa splnili prorocké slová Tretej piesne o Pánovom Služobníkovi: „Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.“ Čiže Ježiš ochotne prijíma aj najväčšiu potupu a utrpenie. Jeho trýznitelia ho bijú, trhajú mu bradu a pľujú naň. On to znáša tak trpezlivo a bez reptania, že na tvári mu nevidno ani bolesť. K takémuto postoju ho vedie synovská poslušnosť. Pritom má istotu, že je s ním Boh Otec, ktorý je jeho silou (on zatvrdil moju tvár sťa kremeň). Keďže mu Boh pomáha, vie, že nebude zahanbený. A skutočne. Ježiš prešiel vrcholom utrpenia, ktoré však neznamenalo koniec jeho života. 105 Už apoštol Pavol predložil hymnus na Ježiša Krista. Hymnus oslavuje jeho pokoru a poslušnosť. Ježiš ako Boží Syn sa vtelením zriekol svojej božskej slávy a moci. Stal sa podobný nám ľuďom vo všetkom okrem hriechu. Uponížil sa a stal sa poslušným až na smrť na kríži. Preto ho Boh povýšil do nebeskej slávy. Ako božskej osobe patrí mu úcta a poklona v nebi, na zemi i v podsvetí.

Zelený štvrtok.

1. Starozákonné predpisy o veľkonočnej večeri (Ex 12, 1-8.11-14)

2. Pavlova správa o Eucharistii (1 Kor 11, 23-26)

3. Umývanie nôh učeníkom (Jn 13, 1-15)

Izraeliti každoročne slávili Veľkú noc ako spomienku na vyslobodenie z egyptského otroctva. Nariadenie o slávení tohoto sviatku dal Boh Mojžišovi ešte v Egypte. Slávnosť bola pôvodne veľmi krátka, trvala len jednu noc. Bola to posvätná noc v mesiaci prvého jarného splnu (marec – apríl). V tú noc sa cez Egypt uskutočnil prechod (pascha) Pána, ktorý usmrtil všetko prvorodené od ľudí až po dobytok. Tak dokázal svoju moc nad faraónom a nad všetkými egyptskými bohmi. Od smrti ušetril len izraelské domy označené baránkovou krvou. Čas jarnej rovnodennosti sa stal aj začiatkom roku, lebo odchodom Izraelitov z Egypta začal sa nový úsek ich dejín. Výročná veľkonočná slávnosť mala charakter hostiny. Každá rodina si mala zaobstarať jednoročného bezchybného baránka (ovečku alebo kozliatko). Menšie rodiny, ktoré by ho nevládali zjesť, mali sa spojiť. V podvečer medzi západom slnka a východom večernice mali ho zabiť a obetovať. Jeho krvou potierali vchody do svojich domov. Na ohni upečené mäso jedli s nekvaseným chlebom a horkými bylinami. Príkaz jesť nekvasené chleby mal symbolický význam: nemali čas zaprávať cesto, lebo museli byť pripravení na rýchly odchod. Z podobného dôvodu pri večeri mali opásané bedrá, aby im dlhý splývavý odev neprekážal v ceste. Z obetovaného baránka nesmelo nič zostať, aby nedošlo k jeho zneucteniu, lebo po večeri mali odísť z Egypta. Ježiš pri poslednej večeri prepásal sa zásterou a začal učeníkom umývať nohy. Hosťom zvyčajne na začiatku hostiny umývali nohy otroci domáceho pána. Ježiš týmto úkonom prejavil lásku, akú predtým svet nepoznal. Pretože miloval svojich učeníkov až do krajnosti, preukázal im svedectvo svojej slúžiacej lásky. Po umytí nôh si sadol k stolu a povedal, že nám dal príklad, podľa ktorého máme robiť i my. Najskôr dal príklad a potom zanechal príkaz bratskej lásky: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás.“ Teda my si máme navzájom slúžiť a pomáhať podobne ako Ježiš. Motivácia našej slúžiacej lásky má byť čistá vo svojom podnete i v cieli, ktorým je oslava Boha. Z našej vzájomnej lásky má sa dať poznať, že sme Ježišovi učeníci. Z vlastnej skúsenosti vieme, aká ťažká je služba lásky. Často nevládzeme na ňu našimi ľudskými silami, ale silu k nej môžeme nabrať práve z Ježišovho testamentárneho daru – z Eucharistie. Starozákonnej veľkonočnej večeri dal Ježiš pri poslednej večeri nový obsah a význam. Apoštol Pavol, ktorý je autorom najstaršej písomnej správy o ustanovení Eucharistie, chcel v nej poukázať na význam Ježišových slov a úkonov. Ako sa pri starozákonných obetách musela oddeliť krv od obetovaného baránka, tak Ježiš pri poslednej večeri oddelene obetoval svoje telo a svoju krv pod spôsobmi chleba a vína. Teda pri poslednej večeri nebeskému Otcovi nekrvavým spôsobom priniesol obetu, ktorú potom krvavým spôsobom zavŕšil na kríži. Svojou krvou založil novú zmluvu medzi Bohom a ľudstvom. Tak sa stal Ježiš novým veľkonočným Baránkom, ktorý obetoval svoj život, aby nás zmieril s nebeským Otcom a vyslobodil z otroctva hriechov. Krv Božieho Baránka stala sa znamením záchrany. Ako bola starozákonná baránkova hostina oslavou vyslobodenia z egyptského otroctva, tak je novozákonná posledná večera a jej sprítomnenie oslavou vyslobodenia z otroctva hriechov skrze Kristovu smrť. Ježiš ešte pred smrťou pri poslednej večeri ustanovil eucharistickú obetu, ktorú na jeho príkaz máme konať na jeho pamiatku. Túto obetu si sprítomňujeme v každej svätej omši. Apoštol Pavol zaznamenal: Vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. Teda sväté prijímanie znamená spoločenstvo s Kristom v jeho smrti a oslávení. Kristovu tajomnú prítomnosť v Eucharistii chápe nie obrazne, ale vážne. Lebo podľa neho kto nehodne prijíma sviatostný chlieb a sviatostné víno, priamo sa prehrešuje proti Kristovmu telu a krvi. Tento testamentárny dar Kristovej lásky nás chráni pred smrťou, ktorú prináša hriech. Ježiš pri poslednej večeri ustanovil aj kňazstvo. Slovami „Toto robte na moju pamiatku“ dal svojim učeníkom poslanie, aby ho sprítomňovali obetou jeho tela a krvi. Podľa chápania prvotnej Cirkvi toto poslanie dodnes pokračuje prostredníctvom biskupov a kňazov. Ďakujme Ježišovi za dary poslednej večere.

Veľký piatok.

1. Štvrtá pieseň o Pánovom Služobníkovi (Iz 52, 13 – 53, 12)

2. Ježiš – pravý Veľkňaz (Hebr 4, 14-16; 5, 7-9)

3. Umučenie nášho Pána Ježiša Krista (Jn 18, 1 – 19, 42)

Štvrtá pieseň o Pánovom Služobníkovi sa začína a končí Božím príhovorom. Uprostred nej je reč medzi prorokom a ľudom. V úvode svojmu Služobníkovi Boh predpovedá úspech. Ďalej hovorí, že jeho Služobník bude povýšený, vyzdvihnutý a veľmi slávny. Prorok predstavuje Pánovho Služobníka ako muža bolestí, ktorý znáša utrpenie. Je taký zohavený, že sa svojím výzorom nepodobá človeku. Mnohí sa nad ním zhrozia, ľudia sa ho stránia. Priam sa ho boja, zakrývajú si pred ním tvár. Utrpenie ponížene znáša ako baránok vedený na zabitie, ako ovca, čo onemie pred strihačmi. Tu sa dvakrát uvádza, že neotvorí ústa. Odstránia ho násilným súdom. Čaká ho smrť so zločincami a hrob bude mať medzi boháčmi. Pánov Služobník je predstaviteľom zástupného utrpenia. Príčinou jeho utrpenia nie sú jeho vlastné hriechy. On berie na seba naše choroby a bolesti. On je prebodnutý pre naše hriechy a strýznený pre naše zločiny. Pokiaľ sme my blúdili ako ovce v zmätku, on trpel za nás, aby nás uzdravil a spasil. Pánov Služobník svojím utrpením úspešne splní Božiu vôľu tým, že svoj život položí na zmiernu obetu. Ospravodliví mnohých. Znovu oživne a uvidí ďaleké potomstvo. Prorocká predpoveď o Pánovom Služobníkovi sa plne uskutočnila na Ježišovi Kristovi. On bol povýšený na kríži a oslávený pri vzkriesení. Ježiš je ten muž bolestí. Keď ho chytili a zviazali, pri mučení začal naberať vzhľad nepodobný človeku. Podľa Jánovho evanjelia Ježiš zomrel práve v čase, keď sa v jeruzalemskom chráme zabíjali baránky na veľkonočnú večeru. On sám sa stal obetným Baránkom. On neotvoril ústa na súde pred Pilátom. Popravili ho so zločincami a boháč Jozef z Arimatey mu prepustil hrob. Spomedzi evanjelistov apoštol Ján najzreteľnejšie hovorí, že Ježiš s jasným vedomím a dobrovoľne vydal sa na smrť. Obetoval sa za nás, aby nás vykúpil a zachránil. Vzkriesením oživený Kristus má rozsiahle potomstvo veriacich. Podľa Listu Hebrejom my veriaci v Kristovi máme vznešeného nebeského Veľkňaza, nášho najvyššieho Prostredníka s Bohom. Hoci je Božím Synom, bol aj jedným z nás. Prešiel podobnými skúškami ako my, ale nedopustil sa hriechu. Keďže s nami spolucíti, môžeme ho s dôverou prosiť o pomoc. Ježiš ako Boží Syn za svojho pozemského života znášal utrpenie z poslušnosti voči Bohu Otcovi. Poslušnosťou dosiahol dokonalosť, a tak môže ponúknuť večnú spásu tým, čo ho poslúchajú. Ďakujme Ježišovi za vykúpenie.

Comments Žiadny komentár »

„Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Uvedomili sme si, že sa nachádzame na tej istej loďke, všetci krehkí a dezorientovaní, no na druhej strane aj dôležití a nevyhnutní; všetci povolaní veslovať spoločne, všetci odkázaní navzájom sa posilňovať. Na tejto loďke… sme všetci. Búrka odhaľuje našu zraniteľnosť a objavuje tie falošné a povrchné istoty, na ktorých sme si postavili naše agendy, naše plány, naše zvyky a priority. Ukazuje nám, ako sme nechali uspaté a opustené to, čo živí, podporuje a dáva silu nášmu životu a nášmu spoločenstvu. Modlitba a tichá služba – toto sú naše víťazné zbrane. „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Počiatkom viery je uvedomiť si, že potrebujeme spásu, záchranu. Pozvime Ježiša do lodiek nášho života. On utišuje naše búrky, pretože s Bohom život nikdy nezomiera.“ (Svätý Otec František, 27.3.2020)

Predsieň farského kostola otvorená k modlitbe každý deň 8. 30 – 15. 30.

Prosíme dodržujte:

  1. V predsieni kostola sa bude modliť jeden veriaci.
  2. Vstup len z rúškom a ničoho sa nedotýkam
  3. Kto čaká vonku dodržujte prosím od seba odstup

Modlitba duchovného svätého prijímania:
„Ježišu, verím v teba. Verím, že si prítomný v Najsvätejšej sviatosti. Keďže teraz nemôžem skutočne prijať tvoje Najsvätejšie telo, pokorne ťa prosím, vstúp do môjho srdca duchovne. Spoj sa so mnou a zostaň so svojou milosťou vo mne. A daj, aby som aj ja zostával(a) v tebe. Amen.“

Možnosť sv. spovede, individuálne pri dodržaní všetkých opatrení:

p. dekan Anton – 0904 874 361

p. kaplán Pavol – 0915 268 471

Chceme vás ubezpečiť, že na vás myslíme neustále v našich modlitbách aj pri sv. omšiach. Všetkých obyvateľov (žijúcich aj zosnulých, bez ohľadu na vierovyznanie a presvedčenie) našej farnosti, čiže nielen farníkov – vaše krstné mená, symbolicky na USB kľúči od p. primátora mesta Bytča – kladieme na paténu na obetný stôl a vždy keď budeme sláviť sv. omšu, alebo sa modliť, budeme na vás myslieť.

Spoločne sa modlime v tejto ťažkej chvíli (nepreklínajme tmu, ale zažnime malé svetlo nádeje) za chorých, za lekárov, sestry všetkých ľudí dobrej vôle, za pracujúcich, za rodičov s deťmi doma… ale predovšetkým by som vás chcel požiadať o modlitbu za verejných predstaviteľov. Musia prijímať rozhodnutia, a neraz rozhodnúť aj o opatreniach, ktoré sa ľuďom nepáčia. Ale je to pre naše dobro. A koľkokrát sa verejný predstaviteľ cíti osamelý, nepochopený. Modlime sa za našich vládnych predstaviteľov, ktorí musia robiť rozhodnutia o týchto opatreniach, aby sa cítili sprevádzaní modlitbou ľudu a múdrosťou Ducha Svätého, ktorý je prítomný vo svedomí každého človeka a „vanie kade chce“. Ak sa nemôžeme stretať v našich zhromaždeniach, aby sme spoločne prežívali svoju vieru, ako sme zvykli, Boh nám ponúka príležitosť, aby sme sa obohatili nájdením nových spôsobov jej prežívania, aby sme znovu našli osobný vzťah s ním, a preto hľadajme a nájdime Ježiša v samote na púšti, v Getsemanskej záhrade, ale neutekajme, nebojme sa! On premohol smrť, hriech, On je živý Boh! A je stále s nami. Dokážme svojou zodpovednosťou, láskou a službou, že sme svetlom pre tento čas.

Rodinná liturgia pre Veľkonočné trojdnie

Náš žilinský biskup Tomáš vo svojom príhovore uvádza: „Zvlášť chcem povzbudiť vás, milí rodičia, aby sa naše rodiny, ktoré táto situácia chtiac-nechtiac spojila, stali „domácou cirkvou”, miestami domácich chrámov, kde sa spoločne stretávame v modlitbe, pri čítaní Svätého písma a iných domácich pobožnostiach, napríklad krížovej cesty, svätého ruženca, Korunky Božieho milosrdenstva, litánií a podobne. (…) Veľmi ma povzbudilo a rozradostnilo svedectvo jednej starej mamy, ktorá mi rozprávala plná hrdosti a radosti, ako jej dcéra so svojou rodinou prežívali nedeľnú svätú omšu vo svojom byte. Ukázala mi aj selfie, ktoré jej poslali. Deti aj rodičia boli oblečení do nedeľných šiat, sedeli na stoličkách, pozerali na obrazovku, a pritom sa modlili a spievali nedeľnú liturgiu.

Milí veriaci! Chcem Vám ponúknuť Liturgiu domácej cirkvi , aby ste tak mohli lepšie prežívať slávenie veľkonočného Trojdnia. Tieto texty pripravil kňaz Spišskej diecézy dp. F. Trstenský. Vrelo odporúčam. Kliknite sem 🤷‍♂️. 

Comments 2 x komentár »

Vatiká 20. februára (RV) Apoštolská penitenciária v piatok 20. marca vydala dekrét, ktorým Cirkev umožňuje získanie plnomocných odpustkov ľuďom nakazeným koronavírusom, tým, ktorí ich ošetrujú, ako aj všetkým veriacim na svete, ktorí sa za nich modlia. Dnes bola zároveň vydaná i nóta, ktorá pripomína, že v extrémnych situáciách je možné udeliť i hromadné rozhrešenie.

Dekrét podpísal hlavný penitenciár kardinál Mauro Piacenza a regens Mons. Krzysztof Nykiel. Tí najviac ohrození môžu získať plnomocné odpustky už po modlitbe Kréda, Otčenáša a Zdravasu v spojení s túžbou po splnení obvyklých podmienok získania odpustkov hneď ako to len bude možné. Týka sa to chorých na koronavírus, osôb, ktorým lekár nariadil karanténny režim, ako aj zdravotníckych pracovníkov a rodinných príslušníkov, ktorí riskujú svoj život tým, že sa starajú o chorých na Covid-19. Ostatní si pre získanie odpustkov môžu vybrať z možností, ako sú: návšteva Najsvätejšej sviatosti či eucharistická adorácia alebo čítanie Svätého písma po dobu najmenej pol hodiny, prípadne sa môžu pomodliť ruženec, Krížovú cestu či Korunku Božieho milosrdenstva, prosiac Boha o skončenie epidémie, o úľavu pre chorých a o spásu tých, ktorých si povolal k sebe. Plnomocné odpustky môže získať aj veriaci, ktorý sa v bezprostrednej blízkosti smrti ocitne bez možnosti prijať sviatosť pomazania chorých a viatikum – v tomto prípade sa odporúča uctiť si Ukrižovaného Ježiša či kríž. Nóta Apoštolskej penitenciárie sa venuje možnosti udelenia kolektívneho rozhrešenia v prípade závažnej núdze. Kňaz má podľa možností vopred upovedomiť príslušného diecézneho biskupa, ktorému prináleží určiť teritórium a prípady vo vlastnej cirkevnej oblasti. Nóta tiež pripomína možnosť dokonalej ľútosti, ako to uvádza Katechizmus (č. 1452), v prípade, že umierajúcemu nie je naporúdzi kňaz.

Comments Žiadny komentár »

„Je to pieseň, v ktorej si predstavujem, ako sa Boh prihovára človeku, ktorý je v núdzi a čaká na Jeho pomoc,“ píše speváčka na sociálnej sieti.

Na klavíri sprevádza jej spev známy hudobník Daniel Špiner.

Pieseň si môžete vypočuť TU.

Comments Žiadny komentár »

Na zrušené verejné bohoslužby si pomaly zvykáme, no čím dlhšie budú v platnosti preventívne opatrenia, tým naliehavejšia môže byť otázka spovedí. Aké je stanovisko cirkvi? „Individuálne sväté spovede na požiadanie nie sú zakázané, neodporúča sa však organizovať spoločné spovede,“ pripomína hovorca biskupov Martin Kramara. Spovedať sa má prednostne v spovedniciach s mriežkou, a na tú treba dať priesvitnú zábranu. Hovorca KBS Kramara zároveň vyzýva veriacich, aby brali ohľad na výnimočnú situáciu a na to, že aj kňazi môžu ochorieť. „Tak ako ľudia dostávajú informáciu, že teraz nemajú so všetkým chodiť k lekárovi, lebo ho môžu vyradiť zo služby, mali by sme brať do úvahy aj zdravie kňazov – najmä tých, čo sú starší alebo trpia chronickými chorobami,“ uviedol. Podľa Kramaru si nemôžeme v týchto okolnostiach všetci žiadať všetko, na čo sme bežne zvyknutí. „Na druhej strane máme príležitosť lepšie si uvedomiť a pripomenúť, že treba pravidelne spytovať svedomie a ľutovať hriechy,“ dodáva. Katechizmus má riešenie aj na súčasnú situáciu. „Individuálna a úplná spoveď a rozhrešenie ostávajú jediným riadnym spôsobom, ktorým sa veriaci zmierujú s Bohom a s Cirkvou, ak od takej spovede neoslobodzuje fyzická alebo morálna nemožnosť,“ píše sa v článku 1484. V článku 1452 Katechizmus hovorí o dokonalej ľútosti. „Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovaného nadovšetko, volá sa ,dokonalá‘ (je to ľútosť z lásky – caritatis contritio). Takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; dosiahne aj odpustenie smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie pristúpiť k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné.“ Inými slovami, ide o ľútosť z lásky, nie napríklad zo strachu pred trestom. „Na základe učenia Katolíckej cirkvi vás chceme uistiť, že v súčasnej situácii vás Boh chce objať novým spôsobom a my mu to potrebujeme dovoliť. Dovoľte mu, aby vám odpustil hriechy nielen prostredníctvom kňaza, ale aj on sám. Ak sa situácia upokojí a sviatosti sa opäť začnú vysluhovať, vtedy mu všetko môžete vyznať,“ napísali na facebook bratislavskí kapucíni, ktorí sú zvyknutí na dlhé rady čakajúcich na spoveď. Rovnako ako kapucíni, na spomínanú možnosť dokonalej ľútosti upriamuje pozornosť aj hovorca Martin Kramara. „Využime teraz túto možnosť. Treba si pravidelne spytovať svedomie, vzbudzovať ľútosť a hriechu sa chrániť,“ skonštatoval. O možnosti znovu získať posväcujúcu milosť mimo sviatostného rozhrešenia píše na blogu Postoja tiež kňaz Juraj Vittek. Ak podľa Kramaru zavádzame bezpečnostné opatrenia, aby sa nešírilo ochorenie COVID-19, treba sa, samozrejme, vyhýbať aj nákaze hriechu. Vyhýbať sa blízkej príležitosti, nevystavovať sa zbytočne situáciám, v ktorých človek môže do hriechu upadnúť. V prípade, že spoveď človek skutočne potrebuje a je dobre pripravený, môže o ňu individuálne požiadať. „Berme však tento čas aj ako príležitosť na dlhšie, poriadnejšie spytovanie svedomia. A ako náročnejšiu prípravu na dobrú svätú spoveď,“ prízvukuje Kramara. Individuálnej spovedi sú otvorení napríklad saleziáni, ktorí sa v 22 domoch na Slovensku, z toho vo vyše desiatich farnostiach, pastoračne venujú desiatkam tisícov veriacich, od detí až po seniorov. „Mnohí ľudia, ktorí prichádzajú do našich stredísk, nás poznajú osobne a majú skúsenosť, že môžu poprosiť o spoveď aj mimo určených časov,“ hovorí pre Postoj delegát saleziánov pre médiá Rastislav Hamráček. Podľa dona Hamráčka ide o spôsob, ktorý pri dodržaní opatrení funguje aj v tejto situácii. Ľuďom odporúča predovšetkým to, aby sa informovali najmä cez internetové stránky alebo na facebooku jednotlivých saleziánskych stredísk, kde spolubratia zvyknú poskytovať všetky potrebné informácie, aj o spovedaní v terajších okolnostiach. Obmedzenie vysluhovania sviatosti zmierenia môže byť pre katolíkov nepríjemné, zároveň však poskytuje priestor nielen na ilustrovanú kreativitu, ale predovšetkým na rast vo viere a formovaní správneho postoja k ľútosti nad svojimi prehreškami. Ako trefne poznamenáva Martin Kramara: „Teraz je príležitosť ísť do hĺbky. Premýšľať. Spytovať. Ľutovať. Meniť.“

Pavol Rábara, Postoj.

Comments Žiadny komentár »

Bratia kňazi, milovaní bratia a sestry, drahí diecézani!

Prihováram sa vám v náročných chvíľach, ktoré doľahli nielen na našu diecézu a našu krajinu, ale na celý svet. Ako veriaci kresťania buďme príkladom pre ostatných, majme rešpekt a úctu pred svetskou autoritou a riaďme sa pokynmi kompetentných, aby sme minimalizovali rozširovanie vírusu. Preto sme v našej Žilinskej diecéze, rovnako ako na ostatnom území Slovenska, pristúpili k pozastaveniu slávenia svätých omší za účasti verejnosti. Chápem, že je to pre mnohých z vás ťažká situácia, lebo sa túžite stretať s eucharistickým Kristom. Buďme zodpovední voči sebe aj voči druhým. Vďaka vám, bratia kňazi a zasvätené osoby, za vašu službu, pastoračnú múdrosť a rozvahu. Prosím, majte čas a trpezlivosť, ak by niekto individuálne žiadal o svätú spoveď – pri zachovaní všetkých hygienických odporúčaní. Rovnako s láskou navštívte chorých, ktorí to nevyhnutne potrebujú. Ďakujem rehoľným spoločenstvám za ich adorácie a modlitby. Ďakujem všetkým zdravotníkom za ich vyčerpávajúcu a neraz takmer život ohrozujúcu službu, ktorou pomáhajú chorým obnoviť ich zdravie.Prosím najmä starých a chorých, ktorí sú najohrozenejšou skupinou obyvateľstva, aby tým, že zostávajú doma, prinášali svoje obmedzenia a modlitby ako obety zmierenia. Milé rodiny, táto situácia nás chtiac-nechtiac spája a naše rodiny sú teraz miestami domácich chrámov, kde sa môžeme stretávať v modlitbe, pri čítaní Svätého písma a iných pobožnostiach, napríklad krížovej cesty. Prostredníctvom televíznych kanálov a sociálnych sietí máme veľa možností, ako byť aspoň takto sprostredkovane účastnými na svätých omšiach. Počas nich odporúčam duchovné sväté prijímanie.Prosme Boha ako darcu života, aby sa zmiloval nad ľudstvom a dal nám svoje požehnanie pre nový začiatok. Tento čas vnímajme – ako príležitosť zastaviť sa, premýšľať, modliť sa, prinášať dobrovoľné obety a múdro, disciplinovane a s nádejou čakať na nový deň, ktorým je Kristus.

Na príhovor Sedembolestnej Panny Márie vás žehnám v mene + Otca i Syna i Ducha Svätého. Pán Boh nech je s nami.

Comments Žiadny komentár »

„Je skoro polnoc. Píšem tieto riadky, lebo mi pred chvíľou telefonoval pán farár, s ktorým sa osobne nepoznám. Moje číslo našiel na internete. Veľmi sa ospravedlňoval, že volá tak neskoro. A pýtal sa, so všetkou úprimnosťou, čo má robiť. Dostal z biskupského úradu mail, že má na dva týždne prestať slúžiť sväté omše pre farnosť. Trápil sa nad tým celý večer. Povedal mi o všetkej trpkosti a žiali, ktorý prežíva. A ja som počúval. A vo vnútri som cítil, že mi vraví z duše. Hoci bol odo mňa starší, žiadal ma o radu. Ešte nikdy nebol v takej situácii. Naozaj nemá slúžiť sväté omše pre farnosť? Ani v nedeľu? A čo má povedať ľuďom? Keď nákupné centrá a športoviská sú otvorené, vlaky premávajú, fabriky, ani všetky školy ešte nezavreli. On nesmie s veriacimi prinášať Kristovu obetu? A čo je teda úlohou nás kňazov v tejto chvíli, keď svet zachvacuje strach? Hneval sa, hoci som cítil, že bojuje, aby to nedal najavo. A trápil sa, ako sa s tým vyrovnať. Som rád, že mi zavolal. Rozprával som mu o tom, čo sám prežívam. Ako veľmi ma to trápi, že nebudem so svojimi veriacimi sláviť Eucharistiu. Som kňaz a viem o čom hovorí. Aj vo mne vibrovali emócie. Ešte vlastne nedozneli tie z prechádzajúceho dňa. A noci. Keď som nespal, písal, smskoval, mailoval, a robil všetko preto, aby sme mohli ďalej sláviť. Urobili sme naozaj všetko? Verte, že sme sa do posledného dychu snažili, aby slávenie svätých omší vo farnostiach mohlo pokračovať. Boli sme ochotní splniť hygienické podmienky. Nielen biskupi latinského, ale aj gréckokatolíckeho obradu boli pripravení dovoliť Eucharistiu do rúk. Zaviesť na spovedanie mriežky so zábranami. Vynechať znak pokoja. Vyprázdniť sväteničky. Požiadať starých, chorých, ohrozených, aby zostali doma. Mohol by som dlho pokračovať. Čokoľvek hygienici povedali, že je nevyhnutné, len aby sme zachovali možnosť sláviť. Lenže, nakoniec to nestačilo. Prišlo rozhodnutie, aby sme na dva týždne prestali. Predseda vlády biskupom dvakrát telefonoval. Naliehal. Naliehal. Naliehal. Bolo zrejmé, že vláda má obavy, predovšetkým o ľudí vo vyššom veku, ktorí sú najčastejšími návštevníkmi našich chrámov. Medzitým volal hlavný hygienik, a prosil, aby sme to prijali. Nikdy som nevidel tak ťažké rozhodovanie biskupov. Rozumejú, čo od nás žiadajú? Uvedomujú si, aké to má dôsledky? Chápu, že Eucharistia je centrom nášho duchovného života, nenahraditeľným zdrojom Cirkvi? Navyše, bohoslužby do sto ľudí zatiaľ v okolitých krajinách majú… Prečo ich rušia práve u nás, keď ešte iné veci – obchodné centrá, športoviská, úrady – pokračujú? Ak to prijmeme, nájdu sa veriaci, čo sa vzoprú. A možno aj kňazi. Veď sviatosti sa vysluhovali aj za morových nákaz. Ba ani komunisti, okrem slintavky v 70tych rokoch čosi také nespravili! Ako to vysvetlíme? Vonku čakali novinári, dlho pripravované vyhlásenie o splnení hygienických podmienok a pokračovaní slávení zrazu padlo. Zostala len jedna otázka. Akceptujeme rozhodnutie predsedu vlády a žiadosť hlavného hygienika? Možnosti sú dve. Ak neprijmeme, postavíme sa proti občianskym inštitúciám. Ak prijmeme, na dva týždne koniec. A nevôľa z vlastných radov. Napíšem to jasne. Nik nemal „strach postaviť sa svetskej moci“. Ani náhodou. Lenže o to vôbec nešlo. Všetci v miestnosti si pamätali časy, keď Cirkev čelila režimu. A neustúpila. Lenže tu je iná situácia. Nechcú nás zakázať. Naopak, prosia a vravia, že nemienia na Cirkev útočiť, ale boja sa o zdravie a životy ľudí, najmä seniorov, ktorých mávame plné kostoly. A v Taliansku už je zle. Ak to príde aj k nám… Čo teda? Odmietnuť? Čeliť sankciám zo strany štátu? Lenže o tie nešlo. Kľúčové pre rozhodnutie boli život a zdravie ľudí. Ak sa nákaza rozšíri, a budú mať na tom podiel aj bohoslužby, lebo sme neustúpili, hoci nás prosili, ponesieme vinu. Nik nevie, ako sa to vyvinie. Teraz ide o dva týždne. Čo je teda múdre? A čo zodpovedné? Lebo tá zodpovednosť ostane na pleciach biskupov. Nech už sa premiér či hygienik rozhodli primerane alebo neprimerane. Biskupi musia urobiť, čo je v týchto okolnostiach správne. Rozhodli sa zákaz prijať. Bol som tam, videl som na vlastné oči ako veľmi chceli, aby slávenia zostali. Urobili všetko. Ale rozhodli sa prijať. Takpovediac so zaťatými zubami, skutočne s bolesťou, ale prijali. Prosím vás, bratia kňazi. Podržme ich. Všetci prežívame podobné pocity. Nechceme opustiť veriacich. Ale toto nie je čas na „hrdinstvo“ neposlušnosti. Čas na hrdinstvo ešte príde. Možno sa ukáže, či sme naozaj ochotní pre vieru aj život položiť. Ale toto ešte nie je tá chvíľa. Neposlúchnuť teraz štát by teraz bolo… lacné hrdinstvo.Je pôst. Kristus bol na púšti 40 dní bez pokrmu. Naši veriaci zostanú 14 dní bez slávenia. Avšak možno práve to niekomu pomôže, aby si uvedomil aký vzácny a dôležitý je pokrm Eucharistie, aké nenahraditeľné je jej spoločné slávenie. Neraz, až keď čosi nemáme, prídeme na to, aké je to dôležité. Využime túto príležitosť, hoci nechcenú, aby sme ľudí viedli k Bohu. Hľadajme nové prostriedky a spôsoby. Mnohí kňazi sú zdatní v streamovaní, v sociálnych sieťach, v moderných technológiách. Využime to. Neopusťme veriacich. Povedzme im aj o omšiach cez Lux a Lumen – je ich niekoľko za deň – a povzbuďme k duchovnému svätému prijímaniu. Každá kríza je aj príležitosť. Uchopme to celé v duchu zodpovednosti za ľudí, ktorí sú nám zverení. Áno, s trpkosťou na čas prichádzame o niečo, čo je pred nás srdcové, vzácne, ale ak sa k tomu postavíme s pokorou a skutočne vo viere, Pán nám to inde požehná. Prosím vás, bratia kňazi, vydržme. Nevypočujme hlasy, ktoré by nás chceli obracať proti biskupom. Zachovajme si pokoj, zdravý rozum a rozvahu. Urobme, čo je v našich silách, aby sa aj táto nečakaná situácia obrátila na dobré.“

Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska, prosíme ťa o tvoju pomoc a ochranu. Vypros uzdravenie chorým, ochraňuj zdravotníkov, ktorí sa o nich starajú a odvráť šírenie choroby. Oroduj za nás, ktorí sa k tebe s dôverou utiekame.

Martin Kramara

Comments Žiadny komentár »

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline sa na nás obrátilo so žiadosťou o spoluprácu pri eliminovaní dopravných nehôd s účasťou chodcov s prosbou o uverejnenie výzvy pre občanov cez farské oznamy:
„Z dôvodu opakovaných dopravných nehôd s účasťou chodcov najmä seniorov na cestách v Žilinskom kraji, často aj s tragickými následkami, vyzývame občanov na dôležitosť, ba až nutnosť používania ochranných reflexných prvkov na odeve, pokiaľ sa pohybujete po ceste za zníženej viditeľnosti, v ranných a večerných hodinách. Ďalej zdôrazňujeme, aby ste kráčali po chodníkoch, a kde nie je vybudovaný, tak po správnom okraji cesty. Myslite na svoju bezpečnosť a chráňte svoj život.“

Comments Žiadny komentár »

https://www.aktuality.sk/clanok/653231/papez-kritizoval-pokrytectvo-v-cirkvi/

Pápež kritizoval ľudí, ktorí síce chodia do kostola, no v osobnom živote šíria nenávisť.

Pápež František kritizoval pokrytcov v katolíckej cirkvi, informovala agentúra DPA. Pápež počas audiencie upozornil na častý jav, keď ľudia síce chodia pravidelne do kostola, no v osobnom živote nenávidia ostatných ľudí a vyjadrujú sa o nich negatívne. „Lepšie je nechodiť do kostola. Ži ako ateista,“ povedal.

A ešte zaujímavá myšlienka ohľadom sv. omší: Z Graciánovho dekrétu:

pápež Alexander II. (+1073): „ Postačuje, keď kňaz celebruje raz za deň, lebo Kristus trpel raz a vykúpil celý svet. Nie je málo, keď sa celebruje jedna omša a je veľmi šťastný ten, kto celebruje dôstojne… Kto však chce celebrovať viac omší za deň, pretože chce byť od laikov odmenený chválami, nech neujde odsúdeniu.“

Comments Žiadny komentár »

Moderná doba, zmeny v pohľade na človeka a spôsob života, veľký dôraz na individualizmus, osobný rozvoj a osobné záujmy – to všetko prinieslo so sebou aj negatívne javy, medzi ktoré patria rozličné prejavy násilia, a to aj vo vzťahoch medzi najbližšími, teda v rodinách. Ako kresťania veríme, že Boh stvoril všetkých ľudí rovných v dôstojnosti. Každý človek je jedinečný, Boh chce z nás mať jednu rodinu, v ktorej sa navzájom dopĺňame. Násilie nikdy nie je vhodnou cestou na riešenie problémov. Je dobré, že si tieto pravdy v spoločnosti stále viac uvedomujeme a prispôsobuje sa tomu aj naša legislatíva, čo možno len oceniť. Pri dosahovaní ideálov je však rovnako dôležité, aké prostriedky si pri tom zvolíme. Účel nesvätí prostriedky a nie každá cesta vedie k vytýčenému cieľu. Aj preto so znepokojením sledujeme iniciatívy, ktoré smerujú k ratifikácii kontroverzného dohovoru Rady Európy, tzv. Istanbulského dohovoru.
Istanbulský dohovor vidí koreň domáceho násilia aj v zaužívaných „rolách“ mužov a žien, ktoré nazýva stereotypnými, a žiada na riešenie tohto problému ustúpiť od špecifických čŕt biologicky danej ľudskej prirodzenosti muža a ženy v prospech tzv. rodovej rovnosti. Pojem „rod“ pritom definuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“ (čl. 3, písm. c). Dohovor vyžaduje, aby odsúdeniahodné „stereotypné roly“ (čl. 12, ods. 1), ako aj zavádzanie „nestereotypných rodových rolí“ (čl. 14, ods. 1) posudzovala nejasne definovaná „skupina expertov“ (čl. 66), nadradená aj národným parlamentom. Dohovor, ak sa bude aplikovať, zásadným spôsobom zasiahne do legislatívy, výchovy a vzdelávania vo všetkých signatárskych štátoch, pričom „k žiadnemu ustanoveniu dohovoru nie sú prípustné žiadne výhrady“ (čl. 78. ods. 1), okrem niekoľkých nepodstatných výnimiek. Nemáme dôveru, že vyjadrenia expertov budú pravdivé a napomôžu účinne predchádzať domácemu násiliu. Skôr sa obávame šírenia genderovej a proti-rodinnej agendy. Téma násilia v rodine si žiada komplexný prístup. Môže sa totiž týkať nielen žien, ale aj ďalších zraniteľných osôb. Každé násilie charakterizuje neúcta k ľudskej dôstojnosti, ktorá je ako dar od Boha nedotknuteľná. Kresťanské cirkvi v Slovenskej republike sa hlásia k rovnosti pohlaví. Sme za ochranu žien pred akýmkoľvek násilím, nemôžeme však súhlasiť s ideológiami, ktoré rovnosť prezentujú ako rovnakosť a prichádzajú až k popretiu rozdielov medzi mužmi a ženami. Prirodzeným vzťahom muža a ženy nie je konflikt, ale povolanie k harmónii a vzájomnému doplňovaniu sa v Božom diele manželstva a rodiny. Tolerovať možno slabosť, nie však lož. Sme pevne presvedčení, že existuje nemenná pravda o človeku, o identite muža a ženy, a túto pravdu my ako ľudia neurčujeme, len objavujeme. Zároveň tvrdíme, že sme schopní jej poznania, presne tak, ako sme pri zachovaní zdravého
úsudku schopní poznania pravdy o manželstve, ktoré je zväzkom jedného muža a jednej ženy.

My, predstavitelia kresťanských cirkví, obraciame sa týmto vyhlásením na všetkých občanov Slovenskej republiky a verejných predstaviteľov, aby sme potvrdili, že podporujeme úsilie o efektívne riešenie problému domáceho násilia. Zároveň vyhlasujeme, že viaceré tézy, ktoré v tejto súvislosti ponúka tzv. Istanbulský dohovor, považujeme za prejavy genderovej ideológie. Z tohto dôvodu sa obraciame na vládu Slovenskej republiky, aby stiahla podpis Slovenska pod týmto dohovorom. Urobme, čo je v našich silách, pre účinnú ochranu všetkých osôb ohrozených násilím, ale rovnako aj na podporu zdravých manželstiev a rodín.

Prosíme dobrotivého Pána, aby nám dal silu obstáť v tomto úsilí: aby sa s každým človekom zaobchádzalo spravodlivo, na základe nemennej pravdy o mužovi a žene, ktorí sú stvorení na Boží obraz.

V Badíne 13. februára 2018

Toto vyhlásenie schválili a podpísali predstavitelia Rímskokatolíckej cirkvi, Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, Gréckokatolíckej cirkvi, Pravoslávnej cirkvi, Reformovanej kresťanskej cirkvi, Cirkvi bratskej, Evanjelickej cirkvi metodistickej, Bratskej jednoty baptistov, Starokatolíckej cirkvi, Apoštolskej cirkvi na Slovensku a Cirkvi adventistov siedmeho dňa.

Comments Žiadny komentár »