Naša farnosť Bytča v spolupráci s n.o. Rodinkovo, vás v roku rodiny Amoris Laetitia pozývajú na program Amoris pre manželov. Je to cyklus motivačných prednášok pre manželov s cieľom lepšieho poznania a pochopenia manželského partnera, posilnenia dôvery v manželskom vzťahu a zlepšenia komunikácie a intímneho života. Prvé stretnutie bude v nedeľu 10.októbra 2021 od 16,00 do 19,00 na ZŠ na ul. Mieru v Bytči. Ďalšie dve stretnutia 17. a 24. októbra v rovnakom čase.


Kvôli organizačným veciam sa treba prihlásiť najneskôr do 5. októbra na web stránke: www.amoris.sk


Comments Žiadny komentár »

Slovenskí otcovia biskupi ďakujú všetkým, ktorí svojou pomocou a obetavosťou prispeli k príprave návštevy Svätého Otca na Slovensku. Poďakovanie patrí našim policajtom a vojakom, hasičom a zdravotníkom a spolu s nimi všetkým príslušníkom zložiek štátu, ktoré sa zapojili do realizácie tejto apoštolskej cesty. Ďakujeme za ústretovosť prezidentskej kancelárii, vláde Slovenskej republiky i miestnym samosprávam. Samozrejme, ďakujeme organizátorom, architektom, stavebníkom, kňazom, ktorí chystali liturgie, autorom programov aj všetkým účinkujúcim. Ďakujeme tým, ktorí sa postarali o celú logistiku, ako aj tým, ktorí pomáhali zdravotne hendikepovaným osobám.  Osobitným spôsobom ďakujeme všetkým dobrovoľníkom a ich koordinátorom, ktorí podali nesmierny výkon. Veľmi si všetku túto pomoc vážime a prosíme Pána, aby ju štedro odmenil a požehnal. Svätý Otec svojou návštevou Slovenska rozsial mnoho dobrých semienok do našej pôdy. Ďakujeme mu za to, a prajeme všetkým, aby sme z nich dokázali vypestovať bohatú úrodu pre duchovné dobro celej krajiny. Ešte raz: Pán Boh všetkým zaplať a požehnaj!

Comments Žiadny komentár »



Foto: SpC-Vatican

Bratislava 16. septembra (TK KBS) Prinášame príhovory pápeža Františka, ktoré zazneli počas jeho štvordňovej pastoračnej návštevy Slovenskej republiky (12. – 15. septembra 2021).

Príhovory Svätého Otca Františka počas návštevy Slovenska (12. – 15. septembra 2021)

12. 9. 2021
Príhovor Svätého Otca pred členmi Ekumenickej rady cirkví

13. 9. 2021 
Príhovor Svätého Otca po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou
Príhovor Svätého Otca v bratislavskej Katedrále svätého Martina
Príhovor pápeža Františka pri stretnutí so židovskou komunitou

14. 9. 2021
Homília pápeža Františka na Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Prešove
Príhovor pápeža Františka na stretnutí s rómskou komunitou na Luníku IX
Príhovor pápeža Františka na stretnutí s mladými v Košiciach

15. 9. 2021
Homília pápeža Františka, ktorú predniesol na svätej omši v Šaštíne
Záverečný príhovor Svätého Otca Františka na konci svätej omše v Šaštíne

Ďalšie správy je možné nájsť v dossieri TK KBS. Mottom pastoračnej cesty bola myšlienka “ S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom”. 

Prevzaté z TK KBS.

Comments Žiadny komentár »

Foto: SpC-Vatican

Šaštín 15. septembra (TK KBS) Prinášame homíliu pápeža Františka, ktoú predniesol na svätej omši v Šaštíne.

V Jeruzalemskom chráme sa Máriine ruky vystreli k rukám starého Simeona, ktorý mohol vziať Ježiša a spoznať ho ako Mesiáša poslaného pre spásu Izraela. V tejto scéne rozjímame o tom, kto je Mária: je Matkou, ktorá nám daruje Syna Ježiša. Preto ju milujeme a uctievame si ju. V tejto Šaštínskej národnej svätyni sa s vierou a úctou schádza slovenský národ, pretože vie že práve ona nám daruje Ježiša. V „logu“ tejto apoštolskej cesty je vyobrazená cesta vo vnútri srdca, nad ktorým sa týči Kríž. Mária je cestou, ktorá nás vovádza do srdca Krista, ktorý z lásky k nám obetoval svoj život.
Vo svetle evanjeliovej state, ktorú sme si práve vypočuli, môžeme hľadieť na Máriu ako na vzor viery. Rozpoznávame tak tri vlastnosti viery: cestu, proroctvo, súcit.
Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihneď po Anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča „vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu. Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju Anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samú seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou. Preto sa Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu.
Aj dnešné evanjelium nám ukazuje Máriu na ceste: smerom k Jeruzalemu, kde spolu s Jozefom, svojím ženíchom, obetuje Ježiša v Chráme. Celý jej život bude cestou za jej Synom, ako jeho prvej učeníčky, až do cieľa, na Kalváriu, pod jeho kríž. Mária neustále kráča.
Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!
Ešte chcem dodať jedno. Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.


Máriina viera je zároveň prorockou vierou. Svojím životom je mladé nazaretské dievča
proroctvom Božieho diela v dejinách, Jeho milosrdného konania, ktoré vyvracia logiky sveta, povyšuje ponížených a rozptyľuje tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú (porov. Lk 1,52). Ona reprezentuje všetkých „chudobných Jahveho“, ktorí volajú k Bohu a očakávajú príchod Mesiáša. Mária je Dcérou Sionskou, ktorú zvestovali Izraelskí proroci (porov. Sof 3,14-18), Pannou, ktorá počala Emanuela, ktorý je Boh s nami (porov. Iz 7,14). Ako Nepoškrvnená Panna, Mária je ikonou nášho povolania: ako ona, aj my sme povolaní byť svätými a nepoškvrnenými v láske (porov. Ef 1,4), stávajúc sa obrazom Krista.
Proroctvo pre Izrael vrcholí v Márii, pretože ona v lone nosila Slovo, ktoré sa stalo telom – Ježiša. Ježišom sa úplne a definitívne zavŕšil Boží plán. Simeon o ňom povedal jeho matke: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lc 2,34).
Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. Svojim učeníkom Ježiš vysvetlil, že nepriniesol pokoj na svet, ale meč (porov. Mt 10,34): totiž jeho Slovo je ako dvojsečný meč; vniká do našich životov, oddeľuje svetlo od temnoty a vyzýva nás si vybrať si: hovorí: „Vyber si!“ Pred Ježišom nik nemôže zostať vlažný alebo „sedieť naraz na dvoch stoličkách“. Nie, to sa nedá. Prijať ho znamená súhlasiť s tým, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. Vždy znova ma dvíha.
A práve takýchto prorokov potrebuje aj dnešné Slovensko. Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete znamením, „ktorému budú odporovať“, kresťanmi, ktorí vedia svojím životom ukázať krásu Evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť, ktorí šíria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde často prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú život tam, kde sa uplatňuje logika smrti.


A Mária, Matka putovania, sa vydáva na cestu; Mária Matka prorokovania; napokon Mária je Matkou súcitu. Jej viera je súcitná. Žena, ktorá samá seba nazývala „služobnicou Pána“ (porov. Lk 1,38) a ktorá sa s materinskou starostlivosťou postarala o to, aby nechýbalo víno na svadbe v Káne (porov. Jn 2,1-12), sa spolu so Synom podieľala na spásonosnom poslaní a išla s ním až pod kríž. V tej chvíli, v mučivej bolesti, ktorú zažila na Kalvárii, pochopila Simeonovo proroctvo: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2,35). Utrpenie umierajúceho Syna, ktorý na seba vzal hriechy a bôle celého ľudstva, preniklo aj ju. Ježiš s rozkmásaným telom, muž bolestí, ktorého zohyzdila zloba (porov. Iz 53,3); Mária, s rozdrásanou dušou; súcitná Matka, ktorá zbiera naše slzy a zároveň nás utešuje a pripomína nám, že v Kristovi je konečné víťazstvo.
Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krížom. Stojí pod krížom. Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou slzí, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou.
Aj my, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. Bratia a sestry, viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi.
Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.
Drahí bratia a sestry, nech vám Pán navždy zachová úžas, nech vám zachová vďačnosť za dar viery! A nech vám Preblahoslavená Panna Mária vyprosuje potrebnú milosť, aby vaša viera bola vždy na ceste, aby mala nádych proroctva a bola vierou bohatou na súcit.

Comments Žiadny komentár »


Košice 14. septembra (TK KBS) V plnom znení prinášame príhovor pápeža Františka, ktorý zaznel na stretnutí s mladými na Štadióne Lokomotíva v Košiciach. 

Foto: TASR/ TK KBS/ Roman Hanc



– 

Milí mladí, drahí bratia a sestry, dobrý večer!

Bolo mi potešením počúvať slová Mons. Bernarda, vaše svedectvá a vaše otázky. Položili ste ich tri a ja by som sa chcel pokúsiť s vami hľadať odpovede.

Začnem Petrom a Zuzkou, vašou otázkou o láske vo dvojici. Láska je najväčší sen v živote, ale nie je to lacný sen. Je pekný, ale nie je ľahký, ako všetky veľké veci v živote. Je to sen, ale nie je ľahké ho interpretovať. Ukradnem vám vetu: «Začali sme tento dar vnímať úplne novými očami». To povedala ona. Naozaj, ako ste povedali, sú potrebné nové oči, oči, ktoré sa nenechajú oklamať vzhľadom. Priatelia, nebanalizujme lásku, pretože láska nie je len emócia a cit; tie sú nanajvýš tak jej začiatkom. Láska neznamená mať všetko a hneď, nezodpovedá logike „použi a odhoď“. Láska je vernosť, dar, zodpovednosť. 

Skutočnou originalitou dnes, skutočnou revolúciou, je oslobodiť sa od kultúry provizórnosti, ísť nad rámec inštinktu a nad rámec okamihu, znamená milovať na celý život a celou svojou bytosťou. Nie sme tu na to, aby sme žili zo dňa na deň, ale aby náš život bol dobrodružnou výpravou. Všetci budete mať na mysli veľké príbehy, ktoré ste čítali v románoch, videli v nejakom nezabudnuteľnom filme, počuli v nejakom dojemnom príbehu. Ak sa nad tým zamyslíte, vo veľkých príbehoch sú vždy dve ingrediencie: jedna je láska, druhá dobrodružstvo, hrdinstvo. Vždy idú spolu. Na to, aby bol život veľký, je potrebné jedno aj druhé: láska a hrdinstvo. Pozeráme sa na Ježiša, hľadíme na Ukrižovaného, je tu oboje: bezhraničná láska a odvaha dať svoj život až do konca, bez polovičatosti. Máme pred očami blahoslavenú Annu, hrdinku lásky. Hovorí nám, aby sme sa usilovali o vysoké ciele. Prosím vás, nenechajme dni nášho života plynúť ako epizódy v telenovele. 

Preto keď snívate o láske, neverte v špeciálne efekty, ale v to, že každý z vás je výnimočný: každý z vás . Každý je darom a môže zo života, zo svojho vlastného života urobiť dar. Ostatní, spoločnosť, chudobní na vás čakajú. Snívajte o kráse, ktorá presahuje vzhľad, presahuje make-up, ktorá presahuje módne trendy. Snívajte bez strachu o založení rodiny, o splodení a výchove detí, o dávaní života, o zdieľaní všetkého s druhou osobou, bez toho, aby ste sa hanbili za svoje slabosti, pretože je tu on alebo ona, kto ich prijíma a miluje, ktorý ťa miluje takého, aký si. A toto je láska: milovať toho druhého takého aký je, a toto je pekné.

Sny, ktoré máme, nám hovoria o živote, po ktorom túžime. Veľké sny nie sú silné auto, módne oblečenie, ani „dovolenka po rôznych atrakciách“. Nepočúvajte tých, ktorí vám hovoria o snoch a namiesto toho vám predávajú ilúzie. Snívanie je jedna vec, mať ilúzie iná. Tí, ktorí predávajú ilúzie tým, že hovoria o snoch: to sú manipulátori šťastia. Boli sme stvorení pre väčšiu radosť: každý z nás je jedinečný a je na svete, aby sa cítil milovaný vo svojej jedinečnosti a miloval ostatných, ako to nikto nemôže urobiť za neho. Nežijeme na to, aby sme sedeli na lavičke ako náhradníci za niekoho iného. Nie, každý je v Božích očiach jedinečný. Nenechajte sa „homologizovať“; nie sme vyrábaní v sériách, sme jedineční, sme slobodní a sme vo svete, aby sme prežili príbeh lásky s Bohom, aby sme mali odvahu robiť veľké rozhodnutia, aby sme sa pustili do nádherného rizika lásky. Pýtam sa vás: Veríte v to? [potlesk] A snívate o tom? [potlesk a odpoveď „si“ – áno] Ste si istí? [odpoveď „si“ – áno]„Bravi!“ – Super!

Chcel by som vám dať ďalšiu radu. Aby láska prinášala ovocie, nezabudnite na korene. A aké sú vaše korene? Rodičia a najmä starí rodičia. Dávajte pozor, áno starí rodičía. Oni vám pripravili pôdu. Polievajte korene, choďte k starým rodičom, urobí vám to dobre: položte im otázky, nájdite si čas, aby ste si vypočuli ich príbehy. Dnes je nebezpečenstvo rásť vykorenený, pretože máme sklon bežať, robiť všetko narýchlo: to, čo vidíme na internete, nám môže okamžite prísť domov, stačí jeden klik a na obrazovke sa hneď zobrazia osoby a veci. A potom sa stane, že sa nám stanú známejšími ako tváre, ktoré nám darovali život. Plní virtuálnych správ riskujeme, že stratíme svoje skutočné korene. Odpojiť sa od života, fantazírovať v prázdne nie je dobré, je to pokušenie od zlého. Boh nás chce mať pevne zasadených na zemi, spojených so životom; nikdy nie uzavretých, ale vždy otvorených pre všetkých! Zakorenení a otvorení. Rozumiete? Zakorenení a otvorení. [potlesk]

Poviete mi: áno, je to pravda, ale svet rozmýšľa inak. O láske sa veľa hovorí, ale v skutočnosti platí iná zásada: nech sa každý stará sám o seba. Drahí mladí, nenechajte sa ovplyvniť tým, čo nie je dobré, zlom, ktoré besnie. Nenechajte sa ovládnuť smútkom, alebo rezignovaným znechutením tých, ktorí hovoria, že sa nič nezmení. Ten, kto tomu uverí, ochorie na pesimizmus. A videli ste tvár mladého človeka, mladého pesimistu? Videli ste jeho tvár? Tvár zatrpknutá, tvár zošuverená horkosťou. Pesimizmus nás rozhorčuje. Vnútorne zostarneme. Zostarneme mladí. Dnes je toľko rozkladných síl, tých, ktorí obviňujú všetkých a všetko, šíria negativizmus, sú odborníkmi na sťažnosti. Nepočúvajte ich, veru nie, pretože sťažovanie sa a pesimizmus nie sú kresťanské, Pán nemá rád smútok a keď niekto zo seba robí obeť. Nie sme stvorení, aby sme skláňali hlavu k zemi, ale aby sme ju pozdvihli k nebu, ku druhým, smerom k spoločnosti.

Ale keď sme sklesnutí – pretože každý v živote je občas trochu na dne, všetci to poznáme – a keď sme na dne, čo môžeme robiť? Existuje spoľahlivý prostriedok, ktorý nám pomôže znova vstať. To je to, o čom si nám hovorila ty, Petra: spoveď. Počúvali ste Petru, hej vy? [„Áno!“] Prostriedok spovede. Pýtala si sa ma: „Ako môže mladý človek prekonať prekážky na ceste k Božiemu milosrdenstvu?“ Aj tu ide o záležitosť pohľadu, pohľadu na to, na čom záleží. Ak sa vás opýtam: „Na čo myslíte, keď sa idete spovedať?“ – nehovorte to ale nahlas –, som si takmer istý odpoveďou: „Na hriechy“. Ale – pýtam sa vás – odpovedajte- sú hriechy skutočne centrom spovede? [„Nie!“] Nepočujem… [„Nie!“]„Bravi!“ Boh chce, aby si sa k nemu priblížil tým, že budeš myslieť na seba, na svoje hriechy, alebo na neho? Čo chce Boh? Aby priviesť ťa bližšie k nemu alebo k tvojim hriechom? Čo chce? Odpovedz [„K nemu!“] Hlasnejšie, som hluchý… [„K nemu!“] Čo je centrom, hriechy alebo Otec, ktorý odpúšťa všetky hriechy? Otec. Nechodíme na spoveď ako potrestaní, ktorí sa musia pokoriť, ale ako deti, ktoré bežia do Otcovho objatia. A Otec nás dvíha v každej situácii, odpúšťa nám každý hriech. Počúvajte dobre toto: Boh vždy odpúšťa! Pochopili ste? Boh vždy odpúšťa!

Dám vám malú radu: po každej spovedi nejakú chvíľu zostaňte a zapamätajte si odpustenie, ktoré ste dostali. Zachovajte si ten pokoj v srdci, slobodu, ktorú vo svojom vnútri cítite. Nie hriechy, ktoré už neexistujú, ale odpustenie, ktoré ti Boh dal, pohladenie Boha Otca. V tejto chvíli by som chcel dať kňazom jednu radu: povedal by som kňazom, aby sa cítili na mieste Boha Otca, ktorý vždy odpúšťa a objíma a prijíma. To si uchovajte, nenechajte si ho ukradnúť. A keď pôjdete nabudúce na spoveď, spomeňte si: Dostanem znova to objatie, ktoré mi urobilo tak dobre. Nejdem k sudcovi vyrovnať účty, ale k Ježišovi, ktorý ma miluje a uzdravuje ma. Dajme v spovedi prvé miesto Bohu. Ak je on hlavnou postavou, všetko sa stáva pekným a spoveď je sviatosťou radosti. Áno, radosti: nie strachu a súdu, ale radosti. A je dôležité, aby kňazi boli milosrdní. Prosím vás, nikdy nie vyzvedaví, nikdy inkvizítorskí, ale bratia, ktorí darujú Otcovo odpustenie, ktorí sprevádzajú v tom Otcovom objatí.

Niekto by mohol povedať: „Aj tak sa hanbím, nemôžem prekonať hanbu ísť sa spovedať“. Nie je to problém, je to dobrá vec! Niekedy je dobré sa v živote hanbiť. Ak sa hanbíš, znamená to, že nesúhlasíš s tým, čo si urobil. Hanba je dobré znamenie, ale ako každé znamenie si vyžaduje ísť ďalej. Nebuď väzňom hanby, pretože Boh sa za teba nikdy nehanbí. On ťa miluje práve tam, kde sa za seba hanbíš. A miluje ťa vždy. Poviem vám jednu vec, ktorá nieje na veľkoplošnej obrazovke. V mojej krajine tých bez tváre ktorí robia všetky druhy zla voláme ľudia bez hanby.

A posledná pochybnosť: „Ale otče, ja nedokážem odpustiť sebe, a preto mi ani Boh nemôže odpustiť, lebo vždy padnem do tých istých hriechov“. Ale počúvaj, kedy sa Boh urazí? Keď ho ideš prosiť o odpustenie? Nie, nikdy. Boh trpí, keď si myslíme, že nám nemôže odpustiť, pretože je to ako keby ste mu povedali: „Si slabý v láske!“. Povedať toto Bohu je škaredé! Povedať mu, že „v láske si slabý“. Naopak, Boh sa raduje, keď nám odpúšťa, zakaždým. Keď nás zdvihne, verí v nás ako prvýkrát, nenechá sa odradiť. My sa necháme odradiť, on nie. Nevidí hriešnikov, ktorých by nálepkoval, ale deti, ktoré miluje. Nevidí pomýlených ľudí, ale milované deti; možno zranené, a vtedy má ešte viac súcitu a nehy. A vždy, keď sa spovedáme – nikdy na to nezabudnime – je v nebi oslava. Nech je to tak aj na zemi! 

Nakoniec, Peter a Lenka, zažili ste v živote kríž. Ďakujem za vaše svedectvo. Pýtali ste sa, ako „povzbudiť mladých ľudí, aby sa nebáli objať kríž“. Objať: to je pekné sloveso! Objatie pomáha prekonať strach. Keď sme objatí, získame znova dôveru v seba a tiež v život. Nechajme sa teda objať Ježišom. Pretože keď objímeme Ježiša, znova dostávame nádej. Nemôžeme objať samotný kríž; bolesť nikoho nespasí. To, čo premieňa bolesť, je láska. Kríž teda objímame spolu s Ježišom, nikdy nie sami! Ak objímame Ježiša, znovu sa rodí radosť. A Ježišova radosť, v bolesti, sa premieňa na pokoj. Drahí mladí, chlapci i dievčatá, želám vám túto radosť, silnejšiu ako čokoľvek iné. Prajem vám, aby ste ju zaniesli svojim priateľom. Nie kázne, ale radosť. Prinášajte radosť! Nie slová, ale úsmevy, bratskú blízkosť. Ďakujem vám, že ste ma počúvali a prosím vás o poslednú vec: nezabudnite sa za mňa modliť. Ďakujem! [po slovensky]

Vstaňme všetci a modlime sa k Bohu, ktorý nás miluje, modlime sa Otče náš: „Otče náš…“ [po slovensky].

Comments Žiadny komentár »


Bratislava 13. septembra (TK KBS) Prinášame v plnom znení príhovor Svätého Otca, ktorý povedal na stretnutí so židovskou komunitou na Rybnom námestí v Bratislave. 

Drahí bratia a sestry, dobrý večer!

Ďakujem vám za vaše slová privítania a za svedectvá, ktoré ste povedali. Som tu ako pútnik, aby som sa dotkol tohto miesta a aby sa ono dotklo mňa. Námestie, na ktorom sa nachádzame, je pre vašu komunitu veľmi významné. Udržiava živú spomienku na bohatú minulosť: počas stáročí bolo súčasťou židovskej štvrte: tu pracoval slávny rabín Chatam Sofer. Tu bola synagóga, hneď vedľa korunovačnej katedrály. Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho.

Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov. A keď sa potom chceli zmazať stopy komunity, bola tu zbúraná synagóga.Je napísané: „Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo!“ (Ex 20, 7). Božie meno, teda jeho samotná osobná skutočnosť, sa vyslovuje nadarmo, keď sa porušuje jedinečná a neopakovateľná dôstojnosť človeka, stvoreného na jeho obraz. Tu bolo Božie meno zneuctené, lebo najhoršie rúhanie, akého sa mu môže dostať, je použiť ho na vlastné účely, namiesto rešpektovania a milovania druhých. Tu, pred dejinami židovského národa, poznačenými touto tragickou a neopísateľnou konfrontáciou, sa hanbíme to priznať: koľkokrát bolo použité nevysloviteľné meno Najvyššieho na neopísateľné činy neľudskosti! Koľko utláčateľov vyhlásilo: „Boh je s nami“; ale pritom oni neboli s Bohom.

Drahí bratia a sestry, vaše dejiny sú našimi dejinami, vaše bolesti sú našimi bolesťami. Pre niektorých z vás je tento pamätník holokaustu jediným miestom, kde si môžete uctiť pamiatku vašich drahých. Aj ja sa k vám pripájam. Na pamätníku je po hebrejsky napísané „Zachor“: „Pamätaj!“ Pamäť nemôže a nesmie ustúpiť zabudnutiu, lebo trvalý úsvit bratstva nebude bez toho, aby sa spolu najskôr neprežila a nezahnala temnota noci. Aj pre nás zaznieva otázka proroka: „Strážca, ako je s nocou?“ (Iz 21, 11). Toto je pre nás ten čas, kedy sa už viac nemôže zatemniť Boží obraz, ktorý žiari v človekovi. Pomôžme si v tom. Lebo ani dnes nechýbajú márne a falošné modly, ktoré zneucťujú meno Najvyššieho. Modla moci a peňazí vládne nad ľudskou dôstojnosťou, modla ľahostajnosti obracia zrak inam, modla manipulácií, ktoré používajú náboženstvo ako svoj nástroj a robia z neho záležitosť nadvlády alebo ho redukujú na nepodstatnosť. Ďalej je to zabudnutie na minulosť, neznalosť, ktorá všetko ospravedlňuje, hnev a nenávisť. Zdôrazňujem, že sme zjednotení v odsúdení každého násilia, každej formy antisemitizmu a v snahe, aby už nikdy nebol sprofanovaný Boží obraz v ľudskej bytosti.

Ale toto námestie, drahí bratia a sestry, je aj miestom, kde žiari svetlo nádeje. Tu prichádzate každý rok zapáliť prvé svetlo na svietniku Chanukia. Takto sa v temnote objavuje posolstvo, že nie zničenie a smrť majú posledné slovo, ale obnova a život. A ak bola synagóga na tomto mieste zbúraná, komunita je tu stále prítomná. Je živá a otvorená na dialóg. Tu sa naše dejiny znova stretávajú. Tu spolu pred Bohom dosvedčujeme vôľu pokračovať v ceste zbližovania sa a priateľstva.

V tejto súvislosti si uchovávam živú spomienku na stretnutie v Ríme v roku 2017 s predstaviteľmi vašich židovských a kresťanských komunít. Som rád, že následne bola ustanovená Komisia pre dialóg s Katolíckou cirkvou a že ste spolu vydali dôležité dokumenty. Je dobré zdieľať a komunikovať si to, čo spája. Je dobré pokračovať v pravde a úprimnosti na bratskej ceste očisťovania pamäti, aby sa uzdravili minulé rany, ako aj v spomienke na prijaté a ponúknuté dobro. Podľa Talmudu kto zničí jedného človeka, zničí celý svet, a kto zachráni jedného človeka, zachráni celý svet. Každý sa počíta a veľmi zaváži to, čo robíte prostredníctvom vášho vzácneho zdieľania sa. Ďakujem vám za dvere, ktoré ste otvorili z obidvoch strán.

Svet potrebuje otvorené dvere. Sú znakmi požehnania pre ľudstvo. Otcovi Abrahámovi Boh povedal: „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ (Gn 12, 3). Je to refrén, ktorý poznačuje životy otcov (porov. Gn 18, 18; 22, 18; 26, 4). Jakubovi, teda Izraelovi, Boh povedal: „Tvojho potomstva bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme“ (Gn 28, 14). Tu, v tejto slovenskej zemi, zemi stretnutí medzi východom a západom, severom a juhom, rodina synov Izraela nech naďalej rozvíja toto povolanie byť znakom požehnania pre všetky pokolenia zeme. Požehnanie Najvyššieho sa na nás vylieva, keď vidí, rodinu bratov, ktorí sa rešpektujú, milujú a spolupracujú. Nech vás žehná Všemohúci, aby ste uprostred toľkých nezhôd, ktoré zamorujú svet, mohli byť spoločne vždy svedkami pokoja. Shalom!

Comments Žiadny komentár »

Bratislava 13. septembra (TK KBS) Prinášame v plnom znení príhovor Svätého Otca po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, ktorý predniesol v záhrade pred Prezidentským palácom.

Vážená pani prezidentka,
vážení členovia vlády a diplomatického zboru, predstavitelia spoločenského a náboženského života, dámy a páni!

Chcem vyjadriť vďaku pani prezidentke Zuzane Čaputovej za slová privítania, ktoré mi adresovala, aj v mene vás a všetkých ľudí. Všetkých vás pozdravujem a som rád, že som na Slovensku. Prišiel som ako pútnik do mladej krajiny s dávnou históriou, do zeme s hlbokými koreňmi, umiestnenej v srdci Európy. Naozaj sa nachádzam v „strednej zemi“, cez ktorú už toľkí prešli. Tieto územia tvorili hranicu Rímskej ríše a boli miestami vzájomného pôsobenia západného a východného kresťanstva; od Veľkej Moravy až po Uhorské kráľovstvo, od Československej republiky až po dnešok ste sa uprostred nie malého počtu skúšok dokázali pokojamilovným spôsobom integrovať a odlíšiť: pred dvadsiatimi ôsmymi rokmi svet obdivoval nekonfliktný zrod dvoch nezávislých krajín. A rád by som pripomenul, že sa to udialo bezprostredne po kanonizácii svätej Anežky.

Tieto dejiny pozývajú Slovensko, aby bolo posolstvom pokoja v srdci Európy. A čo všetko naznačuje veľký modrý pás na vašej zástave, ktorý symbolizuje bratstvo so slovanskými národmi. Bratstvo potrebujeme, aby sme mohli podporovať integráciu, ktorá sa stáva stále dôležitejšou. Je naliehavé práve teraz, vo chvíli, keď po tvrdých mesiacoch pandémie očakávame, spolu s mnohými ťažkosťami, vytúžený nový štart ekonomiky, ktorému napomáhajú plány obnovy Európskej únie. Je tu však riziko unáhlenia sa a podľahnutia pokušeniu zisku, vyvolávajúcich prechodnú eufóriu, ktorá namiesto spájania rozdeľuje. Naviac samotné oživenie ekonomiky nie je dostačujúce vo svete, kde sme všetci prepojení, kde všetci obývame strednú zem. Kým na rôznych frontoch pokračujú boje o nadvládu, nech táto krajina naďalej potvrdzuje svoje posolstvo integrácie a pokoja a Európa nech sa vyznačuje solidaritou prekračujúcou jej hranice, ktorá by ju mohla dostať späť do centra dejín.

Slovenské dejiny sú nezmazateľne poznačené vierou, ktorá, dúfam, pomôže prirodzeným spôsobom udržiavať úmysly a pocity bratstva. Tie môžete načerpať z veľkolepých životov svätých Cyrila a Metoda, ktorí šírili evanjelium v čase, keď boli kresťania tohto kontinentu jednotní, a aj dnes spájajú vierovyznania tohto územia. Cítili sa byť pre všetkých a hľadali spoločenstvo so všetkými: Slovanmi, Grékmi a ľuďmi latinskej tradície. Pevnosť ich viery sa tak prejavovala v spontánnej otvorenosti. Je to dedičstvo, ktorého ovocie ste povolaní c tejto chvíli zbierať, aby ste boli aj v tomto čase znakom jednoty.

Drahí priatelia, nech z vašich sŕdc nevymizne toto povolanie k bratstvu, ale nech vždy sprevádza sympatickú autentickosť, ktorá vás charakterizuje. Venujete veľkú pozornosť pohostinnosti, oslovuje ma typický spôsob slovanského privítania, pri ktorom sa návštevníkovi ponúkne chlieb a soľ. E chcel by som sa teraz inšpirovať týmito jednoduchými a vzácnymi darmi, presiaknutými evanjeliom:

Chlieb, ktorý si vybral Boh, aby sa stal prítomným medzi nami, je podstatný. Písmo nás pozýva, aby sme ho nezhromažďovali, ale delili sa oň. Chlieb, o ktorom hovorí evanjelium, sa často láme. Je to silné posolstvo pre náš spoločný život: hovorí nám, že skutočné bohatstvo nespočíva v zväčšovaní množstva toho, čo máme, ale v delení sa rovnakým dielom s tými, čo sú okolo nás.

Chlieb, ktorého lámanie evokuje krehkosť, pozýva zvlášť k starostlivosti o tých najslabších. Nech nikto nie je stigmatizovaný alebo diskriminovaný. Kresťanský pohľad nevidí v tých najkrehkejších bremeno alebo problém, ale bratov a sestry, ktorých máme sprevádzať a opatrovať.

Nalámaný a rovnakým dielom rozdelený chlieb pripomína význam spravodlivosti, dávať každému príležitosť sa realizovať. Je dôležité zasadiť sa o budovanie budúcnosti, v ktorej sa zákony aplikujú rovnako na všetkých, na základe spravodlivosti, ktorá nikdy nie je na predaj. A aby spravodlivosť neostala abstraktnou ideou, ale aby bola konkrétna ako chlieb, treba viesť dôrazný boj proti korupcii a predovšetkým podporovať a presadzovať zákonnosť.

Ďalej sa chlieb nerozlučne viaže k jednému prídavnému menu: každodenný (porov. Mt 6, 11), chlieb každodenný. Chlieb každého dňa je práca, ktorá zaberá jeho veľkú časť. Ako bez chleba nie je obživa, tak bez práce nie je dôstojnosť. Základom spravodlivej a bratskej spoločnosti je právo, aby každému bol vyplatený chlieb práce, aby nikto nebol marginalizovaný a donútený zanechať rodinu a rodnú zem, aby hľadal lepšie príležitosti.

„Vy ste soľ zeme“ (Mt 5, 13). Soľ je prvý symbol, ktorý Ježiš používa, keď vyučuje svojich učeníkov. Predovšetkým dáva chuť jedlu a evokuje niečo, bez čoho je život nevýrazný. Aby sa spolužitie stalo ľudským, nestačia organizované a efektívne štruktúry, treba chuť, treba chuť solidarity. A ako soľ dáva chuť len vtedy, keď sa rozpustí, tak aj spoločnosť nájde chuť cez nezištnosť toho, kto sa stravuje pre druhých. Je pekné, že zvlášť mladí sú v tomto motivovaní, aby sa cítili protagonistami budúcnosti krajiny a zobrali si ju k srdcu, obohatiac svojimi snami a tvorivosťou dejiny, ktoré ich predišli. Neexistuje obnova bez mladých, často oklamaných duchom konzumizmu, v ktorom existencia bledne. Príliš mnohí v Európe sa vlečú unavení a frustrovaní, stresovaní z frenetických rytmov, nenachádzajúc odkiaľ by načerpali motiváciu a nádej. Prísada, ktorá chýba, je starostlivosť o druhých. Cítiť sa za niekoho zodpovedný dáva životu chuť a umožňuje objaviť, že to, čo dávame, je v skutočnosti darom pre nás samých.

Okrem toho, že dávala chuť, slúžila soľ v Ježišových časoch na konzervovanie jedla, chránila ho od skazy. Želám vám, aby ste nikdy nedopustili, aby sa voňavé príchute vašich najlepších tradícií pokazili povrchnosťou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou. Do doby pred niekoľkými desiatkami rokov na tomto území bránil slobode jeden spôsob myslenia; dnes iný jediný spôsob myslenia vyprázdňuje jej význam, keď spája pokrok so ziskom a práva len s individualistickými potrebami. Dnes, ako vtedy, soľ viery nie je odpoveď podľa sveta, nespočíva v horlivosti viesť kultúrne vojny, ale v nenásilnom a trpezlivom rozsievaní Božieho kráľovstva, predovšetkým svedectvom milosrdenstva a lásky. Vaša ústava spomína túžbu budovať krajinu na dedičstve svätých Cyrila a Metoda, patrónov Európy. Oni bez nútenia a nátlaku zúrodnili evanjeliom kultúru, čím podnietili blahodarné procesy. Toto je cesta: nie boj o získanie priestoru a významu, ale cesta, ktorú ukázali svätí, cesta blahoslavenstiev. Odtiaľ, z blahoslavenstiev, pramení kresťanská vízia spoločnosti.

Okrem toho svätí Cyril a Metod ukázali, že uchovať si dobro neznamená zopakovať minulosť, ale otvoriť sa na novosť bez vykorenenia sa. Vaše dejiny v sebe zahŕňajú toľkých spisovateľov, básnikov a ľudí kultúry, ktorí boli soľou tejto krajiny. A ako soľ na ranách páli, tak aj ich životy často prešli skúškou utrpenia. Koľko slávnych osobností bolo zavretých vo väzení, ale vo vnútri zostali slobodní, čím ukázali žiarivý príklad odvahy, dôslednosti a vzdorovania nespravodlivosti! Ale predovšetkým odpustenia. Toto je soľ vašej zeme.

Pandémia je zasa skúškou našich čias. Naučila nás, aké je ľahké sa rozdrobiť, hoci sme v rovnakej situácii, a myslieť len sa seba. Začnime teda od uznania, že všetci sme krehkí a navzájom sa potrebujeme. Nikto sa nemôže izolovať, ako jednotlivci ani ako národy. Prijmime túto krízu ako „výzvu prehodnotiť náš životný štýl“ (encyklika Fratelli tutti, 33). Nemá zmysel sťažovať sa na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry. Tam, medzi lesmi a vrcholmi, ktoré sa týčia k nebu, sa Boh zdá bližší a stvorenie sa javí ako nedotknutý dom, ktorý bol počas stáročí domovom toľkých generácií. Vaše hory spájajú v jedinom pohorí končiare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozličné národy. Rozvíjajte túto krásu, krásu celku. Vyžaduje si to trpezlivosť vyžaduje si to námahu, vyžaduje si to odvahu a zdieľanie, elán a tvorivosť. Ale je to ľudské dielo, ktorému nebo žehná. Nech vás Boh žehná, nech žehná túto zem. Nech Boh žehná Slovensko! Ďakujem

Prevzaté z TK KBS.

Comments Žiadny komentár »

Svätý Otec František sa po prílete na Slovensko odobral z bratislavského Letiska M. R. Štefánika na Apoštolskú nunciatúru, kde ho už očakávali členovia Ekumenickej rady cirkví na Slovensku spolu s pozorovateľmi pri tomto spoločenstve. Za Konferenciu biskupov Slovenska sa na ekumenickom stretnutí Svätého Otca Františka s členmi Ekumenickej rady cirkví na Slovensku zúčastnil ako predseda Rady pre ekumenizmus pri KBS aj trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch. 

Pápeža Františka na stretnutí privítal generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a predseda Ekumenickej rady cirkví Ivan Eľko. Potom nasledoval príhovor Svätého Otca. Hovoril o nárokoch, ktoré kladie na človeka žiť vieru v situácii náboženskej slobody. Pripomenul potenciál slovanských národov i konkrétne Slovenska duchovne obohacovať Európu svojím zmyslom pre kontempláciu a tajomstvo, čerpajúc z cyrilometodského dedičstva.

Svätý Otec sa vo svojom príhovore zameral na výzvu pre veriacich v dobe po dosiahnutí náboženskej slobody: „Teraz vás spája úsek cesty, na ktorom skusujete, aké je pekné, ale zároveň ťažké, žiť vieru v slobode. Existuje totiž pokušenie znova sa stať otrokmi, iste, už nie režimu, ale ešte horšieho otroctva, toho vnútorného.“

Pápež citoval Dostojevského uvažovanie nad náročnosťou slobody z jeho Legendy o Veľkom inkvizítorovi v románe Bratia Karamazovovci, že „ľudia sú pripravení vymeniť svoju slobodu za pohodlnejšie otroctvo“. Sloboda má však aj rozmer vzájomnosti: „Sloboda brata a sestry je aj našou slobodou, lebo naša sloboda nie je úplnou bez neho a bez nej“ – pripomenul pápež František. 

Ďalej poukázal na evanjelizačnú horlivosť sv. Cyrila a Metoda: „Títo svedkovia kresťanstva, ktoré bolo ešte jednotné a zapálené horlivosťou ohlasovania, nech nám pomôžu pokračovať v ceste a rozvíjať medzi sebou v Ježišovom mene bratské spoločenstvo. Napokon, ako si môžeme želať Európu, ktorá znova nájde svoje kresťanské korene, ak sme my sami vykorenení z plného spoločenstva? Ako môžeme snívať o Európe slobodnej od ideológií, ak nemáme odvahu postaviť Ježišovu slobodu pred potreby jednotlivých skupín veriacich?“

Pápež poukázal na duchovný prínos, ktorý môžu dať pre Európu práve slovanské národy:

„Rozlišovací znak slovanských národov, ktorý by ste si spoločne mali zachovať, je kontemplatívna črta, ktorá ide nad rámec filozofických a teologických konceptualizácií, vychádzajúc zo skúsenostnej viery, ktorá vie prijať tajomstvo. Pomáhajte si pestovať túto duchovnú tradíciu, ktorú Európa tak veľmi potrebuje; zvlášť má po nej smäd cirkevný západ, aby znova našiel krásu adorácie Boha a dôležitosť nevnímať spoločenstvo viery predovšetkým na základe programovej a funkčnej efektívnosti.“

Slovensko má podľa pápeža Františka dobré predpoklady pre budovanie ekumenizmu: „mierna a pohostinná povaha, typická pre slovenský ľud, tradičné pokojné spolunažívanie medzi vami a vaša spolupráca pre dobro krajiny sú vzácne pre kvas evanjelia. Povzbudzujem vás, aby ste pokračovali v ekumenickej ceste, ktorá je vzácnym pokladom, ktorého sa netreba vzdať“.

Po príhovore Svätého Otca Františka nasledovala spoločná modlitba.

Comments Žiadny komentár »

Vatikán 11. septembra (RV) Už len niekoľko hodín nás delí od návštevy pápeža Františka. Svätý Otec sa dnes popoludní obrátil na veriacich cez sociálnu sieť Twitter týmto odkazom:

„Zajtra začnem moju apoštolskú cestu do Budapešti a na Slovensko. Prosím vás, aby ste ma sprevádzali modlitbou a zverujem túto návštevu príhovoru toľkých hrdinských vyznávačov viery, ktorí na tých miestach svedčili o evanjeliu  uprostred nevraživosti a prenasledovania.“


Comments Žiadny komentár »

Vatikán 5. septembra (RV) „Pozdravujem tých, ktorí ma očakávajú a s ktorými sa ja sám z celého srdca túžim stretnúť“ – tieto slová vyslovil pápež František týždeň pred začiatkom svojej 34. apoštolskej cesty do Budapešti a na Slovensko, pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 5. septembra.

Svoju blížiacu sa cestu zveril do orodovania mnohých hrdinských vyznávačov viery, ktorí v oboch krajinách svedčili o Evanjeliu počas prenasledovania a všetkých vyzval, aby ho na púti sprevádzali modlitbou.

Pápež v Budapešti 12. septembra svätou omšou ukončí 52. medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa začal dnes 5. septembra a po nej sa presunie na pastoračnú návštevu Slovenska. Ako povedal, apoštolská cesta sa bude niesť v znamení adorácie a modlitby v srdci Európy a skončí sa „veľkou ľudovou slávnosťou Sedembolestnej Panny Márie“, patrónky Slovenska.

Pápež o svojej 34. apoštolskej ceste pri Anjel Pána povedal:

„Budúcu nedeľu pôjdem do Budapešti na zakončenie Medzinárodného eucharistického kongresu. Po svätej omši bude moja púť pokračovať niekoľko dní na Slovensku a skončí sa nasledujúcu stredu veľkou ľudovou slávnosťou Sedembolestnej Panny Márie, patrónky tejto krajiny. Tieto dni sa teda budú niesť v znamení adorácie a modlitby v srdci Európy. S láskou pozdravujem tých, ktorí pripravili túto cestu, a ďakujem vám, pozdravujem i tých, ktorí ma očakávajú a s ktorými sa ja sám z celého srdca túžim stretnúť, prosím všetkých, aby ma sprevádzali modlitbou, a zverujem návštevy, ktoré uskutočním, príhovoru toľkých hrdinských vyznávačov viery, ktorí na tých miestach svedčili o evanjeliu uprostred nevraživosti a prenasledovania. Oni nech pomáhajú Európe aj dnes svedčiť – nielen slovami, ale predovšetkým činmi, skutkami milosrdenstva a pohostinnosti – o dobrej zvesti Pána, ktorý nás miluje a zachraňuje. Ďakujem!

Comments Žiadny komentár »