P:3, 30. 01. 2023 13:01, DOM

Logo pápežovej cesty do Konžskej dem. rep. a Južného Sudánu

Foto: Vatican Media

Bratislava 30. januára (TK KBS) Od 30. januára do 5. februára 2023 pocestuje Svätý Otec František na návštevu Konga a Južného Sudánu.

Po troch dňoch v Konžskej demokratickej republike pápež navštívi Južný Sudán vo forme ekumenickej púte pokoja za mier, spolu s čelnými predstaviteľmi anglikánov a škótskych presbyteriánov. Apoštolskú cestu pápeža Františka budete môcť sledovať aj vy prostredníctvom priamych prenosov či záznamov Televízie LUX.

Utorok 31. januára 2023:
– 17:30 Stretnutie s verejnými predstaviteľmi a diplomatickým zborom v záhrade Národného paláca.

Streda 1. februára 2023:
– 09:30 Svätá omša na letisku Ndolo
– 16:30 Stretnutie s obeťami z východnej časti krajiny na Apoštolskej nunciatúre
– 18:30 Stretnutie so zástupcami charitatívnych organizácií na Apoštolskej nunciatúre

Štvrtok 2. februára 2023:
– 09:30 Stretnutie s mládežou a katechétmi na „Štadióne mučeníkov“
– 16:30 Modlitbové stretnutie s kňazmi, diakonmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a bohoslovcami v Katedrále „Notre Dame du Congo“

Piatok 3. februára 2023:
– 08:30 Stretnutie s biskupmi v sídle Konžskej biskupskej konferencie (CENCO) v Kinšaše
– 16:00 Džuba – Stretnutie s verejnými predstaviteľmi, občianskou spoločnosťou a diplomatickým zborom v záhrade Prezidentského paláca

Sobota 4. februára 2023:
– 08:00 Stretnutie s biskupmi, kňazmi, diakonmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a bohoslovcami v Katedrále sv. Terézie

Nedeľa 5. februára 2023:
– 08:45 Svätá omša v Mauzóleu Johna Garanga v Džube
– 14:10 Stretnutie s vnútorne vysídlenými v „Sále Slobody“ (Freedom Hall) a Ekumenická modlitba v Mauzóleu Johna Garanga (záznam)
– 15:00 Ekumenická modlitba v Mauzóleu Johna Garanga (záznam)

TK KBS informovala Katarína Kurucová

Comments Žiadny komentár »


P:3, 30. 01. 2023 12:22, DOM

Foto: Jozef Škultéty

Žilina 30. januára (TK KBS) V deň spomienky na svätého Tomáša Akvínskeho udelil v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline biskup Tomáš Galis ministérium akolytátu šesťdesiatim mužom z rôznych farností celej Žilinskej diecézy a jednej žene, rehoľnej sestre z Kongregácie dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul.

Títo noví akolyti sa stali služobníkmi Eucharistie a okrem toho, že budú pomáhať kňazom pri Pánovom oltári, budú sväté prijímanie nosiť aj chorým a nevládnym k ich lôžku.

Biskup povzbudil k vernej službe a najmä k autentickému svedectvu kresťanského života. Pozornosť upriamil na tajomstvo Eucharistie, ktorá je mimoriadnym pokrmom, ktorý nás celkom premieňa.

Vyzdvihol príklady svätcov a to najmä Panny Márie, ktorá ako prvá „akolytka“ priniesla Ježiša spolu s jeho požehnaním do Alžbetinho domu. V ťažkých časoch prenasledovania Cirkvi to bol zasa svätý mučeník Tarzícius, ktorý prinášal eucharistického Krista rímskym kresťanom. 

Napokon biskup vyslovil prianie, aby akolytom ich novoprijatá služba pomáhala každým dňom rásť v láske k Ježišovi, aby sa mu stále viac pripodobňovali a prinášali ho tak druhým. Na slávnosti sa zúčastnili v hojnom počte domáci farári novoustanovených akolytov, manželky, deti a blízki príbuzní.

Zdroj: Žilinská diecéza, Andrej Krekáč

Comments Žiadny komentár »

Comments Žiadny komentár »

Bytčania sa opäť zomkli a pomohli. Počas vianočného benefičného koncertu, ktorý sa uskutočnil v bytčianskom kostole, sa pre mladú mamičku Mišku trpiacu vážnou chorobou, vyzbieralo 4 050 eur. Ďalších 2 570 eur venovali ako výťažok z benefičného predaja punču a dobrôt kamaráti zo stánku. FOTO: Facebook / František Litvík

Michal Filek|29. december 2022|19:11:11Zdieľať článok

Vianočný koncert usporiadala speváčka a učiteľka Kristína Vrúbelová, spolu s ďalšími kolegami, umelcami.

„Ďakujeme všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí prispeli na liečbu Miške. Poďakovanie patrí p. dekanovi Petrovi Švecovi, primátorovi Miroslavovi Minárčikovi, zvukárom Dušky Vrúbelovi , Jurajovi Vrúbelovi, Jankovi Ciesaríkovi, fotografovi a kameramanovi Františkovi Litvíkovi a pánom kostolníkom. Veľké ďakujem patrí účinkujúcim, ktorými boli: Zbor Bytča, FS Dúbravček, sestry Zadubanové, moderátorovi Pavol Hrobárik,“ napísala Kristína Vrúbelová.

Radosť a vďaku všetkým vyjadrila aj Miška Ozaníková, ktorej peniaze pomôžu v liečbe.

„Chcela by som vám všetkým veľmi pekne poďakovať za nádherný koncert. Už dlho mi nebolo tak príjemne. Ste úžasní a talentovaní ľudia s obrovským srdcom. Veľmi si to vážim a ďakujem každému jednému z vás, čo ste sa podieľali na príprave tohto úžasného koncertu. Pánovi dekanovi, pánovi primátorovi Miroslavovi Minárčikovi, Zboru Bytča, Kristíne Vrúbelovej, Pavlovi Hrobárikovi, Nelke a Romane Zadubanovým, Janke Muráňovej a FS Dúbravček.“

320885565_1161132611213683_7223387779899998386_n.jpg
321262912_1020858709305805_4545157538693069707_n.jpg
321152983_973313893646218_5662245694255325126_n.jpg

Prevzaté: SP21
Bytčania, prostredníctvom vianočného koncertu, vyzbierali peniaze na liečbu pre chorú Mišku (FOTOGALÉRIA) | SP21

Comments Žiadny komentár »

Žilina 19. decembra (TK KBS) Priateľský večer – bol názov ekumenického vianočného podujatia, ktorý zorganizovali v Žiline. Zúčastnili sa na ňom členovia viacerých pomáhajúcich organizácií a „ľudia milosrdného srdca“, ktorých spája pomoc a služba druhým. Nechýbala medzi nimi Diecézna charita Žilina, konkrétne jej Centrum podpory.

„V atmosfére vďačnosti v priestoroch bratov kapucínov vo Fidéliu v Žiline sa stretli tí, ktorých už mesiace spája hlboké puto priateľstiev, spontánne sa rodiacich v skúsenosti prijímania či dávania potrebnej pomoci. Aktívne očakávanie príchodu Krista vzbudilo túžbu uskutočniť spoločné ekumenické dielo plné slovenských a ukrajinských tradícií. Nechýbalo divadlo, hudba a spev, ochutnávka tradičných jedál,“ informovala Zdenka Lukáčiková z Diecéznej charity Žilina.

Comments Žiadny komentár »

Chcel by som sa touto cestou poďakovať gen. vikárovi Vdp. Martinovi Kramarovi za slávenie hodovej sv. omše na Slávnosť Všetkých svätých v Bytči i za jeho povzbudenie v homílii, aby sme si viac uvedomili kým sme ako Božie deti, aby sme sa cez svätých učili novej perspektíve života i pohľadu na svet i skutočnosti okolo nás. Ďakujem i vám všetkým, ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave liturgie: pánu kaplánovi Michalovi, zboru Glória Deo, pánu organistovi, dirigentovi, lektorom, akolytom, spevákom, miništrantom, kostolníkom, aranžérom, ľuďom, ktorí prinášali obetné dary, … pracovníkom RTVS, i všetkým, ktorí z úzadia dolaďovali detaily, aby to bolo pekné a dôstojné a predovšetkým na Božiu oslavu. Ďakujem i všetkým, ktorí chystali veci v kuchyni, aby sme okrem nasýtenia duše pookriali i na tele. Nech vám to všetkým dobrotivý Boh odmení!

Homília Vdp. Martina Kramaru, generálneho vikára Žilinskej diecézy na Slávnosť Všetkých svätých v Bytči, 01. 01. 2022

Drahý pán dekan, pán prefekt, pán kaplán, drahí bratia a sestry,

zišli sme sa dnes v tomto starobylom farskom kostole v Bytči, aby sme oslávili sviatok všetkých svätých, ktorý je zároveň patrocíniom nášho chrámu. V dávnej minulosti sa naši predkovia rozhodli, že tento dom modlitby, do ktorého prichádzajú sláviť bohoslužby, zasvätia nie jednému, konkrétnemu svätému, ale pod ochranu všetkých svätých. Tých známych, ktorých máme v cirkevnom kalednári, ale aj tých, ktorí sú v nebeskom kráľovstve, hoci ich po mene nepoznáme, a teda ani ich spomienku neslávime na nejaký konkrétny dátum.

Stošyridsaťštyritisíc zo všetkých národov, plemien a jazykov – počuli sme v dnešnom prvom čítaní z Apokalypsy, teda Zjavenia svätého apoštola Jána. Samozrejme, je to len symbolické číslo, dvanásť krát dvanásť, stoštyridsať štyri, číslo plnosti, veľkého množstva, na symbolické vyjadrenie ohromného počtu tých, ktorí nás predišli do večnosti, a sú s Bohom v jeho kráľovstve.

Dnešný sviatok je zároveň pekný v tom, že vyjadruje naše spoločenstvo s nimi, s celou Cirkvou navzájom. Z katechizmu vieme, že o Cirkvi hovoríme ako o putujúcej, to sme my, oslávenej, to sú všetci spasení v nebi, ich sviatok slávime dnes, a trpiacej, to sú duše v očistci, ktoré si pripomenieme zajtra, na pamiatku Všetkých verných zosnulých. Za nich sa modlíme, aby čím skôr dosiahli nebo. A k tým, čo sú v nebi, sa modlíme, aby nám pomáhali na našej ceste k Bohu, do neba.

Je sympatické, že naši predkovia si vybrali práve takýto titul kostola, aby svojim blízkym, svojim deťom a vnúčatám, pripomenuli, že nebo je plné ľudí, a to nielen tých, ktorých poznáme z cirkevných sviatkov, ale aj mnohých ďalších, neznámych, nenápadných, o ktorých síce nevieme, no napriek tomu dosiahli odmenu večného života. V tom naši predkovia vyslali svojim potomkom, a teda aj nám, dôležitý odkaz, silné povzbudenie. Nemusím sa stať slávnym, výnimočným, známym na to, aby som prišiel do neba. Každý je povolaný k svätosti. Všeobecné povolanie k svätosti, o ktorom hlboko teologicky rozprávajú spisy II. Vatikánskeho koncilu, je našimi predkami ukryté do symboliky tejto stavby: postavili chrám na oslavu všetkých svätých…

Odkazy na homíliu a RTVS prenos:

Bohoslužba – Televízny archív – pôvodná tvorba i športové relácie online (rtvs.sk)

http://bytca.fara.sk/wp-content/uploads/Homília-Martin-Kramara-na-Slávnosť-Vsetkych-svätých-Bytca-01_11_2022.doc

Comments Žiadny komentár »

Farský úrad v Bytči a Občianske združenie „Priatelia mesta Bytča“ pozývajú na požehnanie Kaplnky Panny Márie na mieste „Na Kaplnke“ na budúcu nedeľu 09. 10. 2022 o 11.00 hod. Z toho dôvodu sv. omša o 10.00h vo farskom kostole nebude. Kaplnku príde požehnať a svätú omšu sláviť Dr. Pavol Zvara, rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Tešíme sa na spoločné slávenie!

Comments Žiadny komentár »



Foto: SpC-Vatican

Assisi 24. septembra (RV) V plnom znení prinášame text dohody účastníkov projektu „Františkova ekonómia“, podpísaný 24. septembra 2022 v Assisi za účasti pápeža Františka a vyše tisícky účastníkov z viac ako stovky krajín.

My, mladí ekonómovia, podnikatelia, tvorcovia zmien, zvolaní do Assisi z každej časti sveta, vedomí si zodpovednosti, ktorá spočíva na našej generácii, sa teraz zaväzujeme, každý jednotlivo a všetci spoločne, že vynaložíme svoj život na to, aby sa ekonomika dneška a zajtrajška stala ekonomikou evanjelia, a to znamená, že to bude:

ekonomika mieru, a nie vojny,

ekonomika, ktorá je proti šíreniu zbraní, najmä tých najničivejších,

ekonomika, ktorá sa stará o stvorenstvo a nezneužíva ho,

ekonomika v službe človeka, rodiny a života, rešpektujúca každú ženu, muža, dieťa, starého človeka a predovšetkým osoby krehké a zraniteľné,

ekonomika, v ktorej je starostlivosť, a nie vyraďovanie a ľahostajnosť, 

ekonomika, ktorá nikoho neponechá vzadu, aby sa tak budovala spoločnosť, v ktorej sa kamene zavrhnuté dominantnou mentalitou stanú kameňmi uholnými,

ekonomika, ktorá si ctí a chráni dôstojnú a bezpečnú prácu pre všetkých, obzvlášť pre ženy,

ekonomika, kde je finančníctvo priateľom a spojencom reálneho hospodárstva a práce, a nie proti nim,

ekonomika, ktorá si cení a chráni kultúry a tradície národov, všetky živé tvory a prírodné zdroje Zeme,

ekonomika, ktorá bojuje proti biede vo všetkých jej formách, znižuje nerovnosti a vie povedať s Ježišom a sv. Františkom: „Blahoslavení chudobní“,

ekonomika, ktorá sa riadi etikou ľudskej osoby a je otvorená transcendencii,

ekonomika, ktorá vytvára bohatstvo pre všetkých, ktorá tvorí radosť a nielen blahobyt, pretože šťastie bez zdieľania je neúplné.

My v túto ekonomiku veríme. Nie je to utópia, pretože ju už budujeme. A niektorí z nás už, vo zvlášť žiarivých ránach, zazreli začiatok zasľúbenej zeme.

Assisi, 24. septembra 2022

Ekonómovia, podnikatelia, tvorcovia zmien, študenti a pracujúci

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

Comments Žiadny komentár »



Foto: SpC-Vatican

Vatikán 4. septembra (RV) Cirkev v dnešnú nedeľu 4. septembra oficiálne priznala pápežovi Jánovi Pavlovi I. titul „blahoslavený“. Za jeho liturgický deň pápež František určil dátum 26. augusta, výročie zvolenia Albina Lucianiho na Petrov stolec, na ktorom zotrval len 34 dní.

Pápež František predsedal slávnosti blahorečenia o 10.30 na Námestí sv. Petra za kvapiek dažďa. Veľkú časť prítomných tvorili rodáci z horskej oblasti Dolomitov v regióne Veneto – Benátsko. Biskup diecézy Belluno-Feltre Mons. Renato Marangoni predniesol v latinčine žiadosť o zapísanie Jána Pavla I. medzi blahoslavených a postulátor kauzy kardinál Beniamino Stella prečítal životopis kandidáta.

Svätý Otec potom vyslovil latinskú formulu beatifikácie, v ktorej stanovil pre bl. Jána Pavla I. liturgický dátum  26. augusta. Počas slávnostného spevu vystavili na verejnú úctu netradičný relikviár, ktorý tvorí list rukopisu Albina Lucianiho. Ide o úvahu nad troma teologálnymi cnosťami – vierou, nádejou a láskou, ktoré znázornil aj troma hviezdami vo svojom erbe. Biskupské heslo bl. Jána Pavla I. znelo „Pokora“ (Humilitas).

V homílii Svätý Otec vychádzal z liturgických čítaní 23. cezročnej nedele. Zamyslel sa v nej nad štýlom života, ku ktorému pozýva Ježiš každého zo svojich učeníkov v minulosti i dnes. Upozornil na náročné požiadavky lásky bez polovičatosti a varoval pred falošnými motívmi nasledovania Ježiša. Príkladom a orientáciou je v tom práve osobnosť nového blahoslaveného:

„Hľadiac na Ukrižovaného sme povolaní k vznešenosti tejto lásky: očistiť sa od našich skreslených predstáv o Bohu a od svojej uzavretosti, milovať jeho i našich blížnych, v Cirkvi i v spoločnosti, aj tých, ktorí zmýšľajú inak ako my, dokonca aj nepriateľov. Milovať: aj za cenu kríža obety, mlčania, nepochopenia, osamelosti, prekážok či prenasledovania.

Milovať takto, aj za túto cenu, pretože, ako to tiež povedal blahoslavený Ján Pavol I., ak chceš pobozkať ukrižovaného Ježiša, «nemôžeš to urobiť bez toho, aby si sa sklonil ku krížu a nechal sa pichnúť niektorým tŕňom z koruny, ktorá je na Pánovej hlave»“.

„Toľkokrát máme pokušenie žiť na polovicu, tak, že nikdy neurobíme rozhodujúci krok, nikdy nevzlietneme, nikdy neriskujeme pre dobro, nikdy sa skutočne neangažujeme pre druhých. Ježiš od nás žiada toto: ži evanjelium a budeš žiť život nie polovičato, ale naplno.“

„Bratia a sestry, takto žil nový blahoslavený: v radosti z evanjelia, bez kompromisov, milujúc až do konca. Stelesňoval chudobu učeníka, ktorá nespočíva len v odpútaní sa od materiálnych dobier, ale predovšetkým v prekonaní pokušenia postaviť do centra vlastné „ja“ alebo hľadať vlastnú slávu. Naopak, podľa Ježišovho príkladu bol tichým a pokorným pastierom. Považoval seba samého za prach, do ktorého sa Bohu ráčilo písať.“

„A cez úsmev dokázal pápež Luciani vyžarovať dobrotu Pána. Krásna je Cirkev s radostnou tvárou, tvárou pokojnou, tvárou usmievavou, ktorá nikdy nezatvára svoje dvere, ktorá nedáva srdciam zatrpknúť, ktorá nebedáka a neprechováva nevôľu, ktorá nie je nahnevaná … , nie je netrpezlivá, ktorá nepôsobí mrzuto, ktorá netrpí nostalgiou za minulosťou upadajúc do spiatočníctva.“

Svoju homíliu pápež František zakončil slovami obľúbenej modlitby sv. Jána Pavla I.: „Pane, prijmi ma takého, aký som, s mojimi chybami, s mojimi nedostatkami, ale daj mi stať sa takým, akého si ma praješ. Amen.“

– – 

V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri slávnosti blahorečenia pápeža Jána Pavla I. v nedeľu 4. septembra 2022 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

Ježiš je na ceste smerom k Jeruzalemu a dnešné evanjelium hovorí, že s ním „išli veľké zástupy“ (Lk 14,25). Ísť s ním znamená nasledovať ho, čo značí stať sa učeníkmi. Týmto ľuďom však Pán predkladá neveľmi príťažlivú a veľmi náročnú reč: nemôže byť jeho učeníkom ten, kto ho nemiluje viac ako svojich blízkych, kto nenesie jeho kríž, kto sa neodtrhne od pozemských dobier (porov. v. 26-27.33). Prečo Ježiš adresuje zástupu takéto slová? Aký význam majú jeho napomenutia? Pokúsme sa odpovedať na tieto otázky.

Ponajprv, vidíme veľký zástup, veľa ľudí, ktorí nasledujú Ježiša. Môžeme si predstaviť, že mnohí boli fascinovaní jeho slovami a ohromení skutkami, ktoré vykonal; a preto v ňom videli nádej pre svoju budúcnosť. Čo by urobil ktorýkoľvek učiteľ tej doby, alebo – môžeme sa tiež opýtať – čo by urobil umný líder, ak by videl, že jeho slová a charizma priťahujú davy a zvyšujú jeho uznanie? Stáva sa to aj dnes: najmä vo chvíľach osobnej a spoločenskej krízy, keď sme viac vystavení pocitom hnevu alebo sa bojíme niečoho, čo ohrozuje našu budúcnosť, sa stávame zraniteľnejšími; a takto sa na vlne emócií spoľahneme na niekoho, kto sa obratne a prefíkane vie na tejto situácii viezť, využíva strach spoločnosti a sľubuje, že je „spasiteľom“, ktorý vyrieši problémy, hoci v skutočnosti chce zvýšiť vlastnú popularitu a moc, vlastnú osobu, vlastnú schopnosť mať veci vo svojej hrsti.

Evanjelium nám hovorí, že Ježiš to tak nerobí. Boží štýl je iný. Je dôležité porozumieť Božiemu štýlu, tomu, ako koná Boh. Boh má svoj štýl konania. Boží štýl sa líši od týchto ľudí, pretože on nevyužíva naše potreby, nikdy nepoužíva naše slabosti na vyvýšenie seba samého. On, ktorý nás nechce zvádzať podvodom a nechce rozdávať lacné radosti, nemá záujem o obrovské davy. Nezbožňuje čísla, nevyhľadáva uznanie, neslúži modle osobného úspechu. Naopak, zdá sa, že ho znepokojuje, keď ho ľudia sledujú s eufóriou a lacným nadšením. Takto namiesto toho, aby sa nechal zlákať čarom popularity – pretože popularita očaruje – , žiada každého, aby pozorne rozlišoval dôvody, prečo ho nasleduje, a dôsledky, ktoré to zahŕňa. Mnohí z toho zástupu totiž azda nasledovali Ježiša preto, lebo dúfali, že bude vodcom, ktorý ich vyslobodí od nepriateľov, niekým, kto získa moc a podelí sa o ňu s nimi; alebo že bude tým, kto zázrakmi vyrieši problémy hladu a chorôb. Človek totiž môže ísť za Pánom z rôznych dôvodov a niektoré, musíme to rozpoznať, sú svetské: za dokonalým náboženským vzhľadom sa môže skrývať len číre uspokojovanie vlastných potrieb, snaha o osobnú prestíž, túžba po funkcii, mať veci pod kontrolou, baženie po ovládnutí priestoru a získavaní privilégií, ašpirácia na prijímanie ocenení a mnohé iné. Toto sa stáva, dnes, medzi kresťanmi. Ale toto nie je Ježišov štýl. A nemôže to byť štýl učeníka a Cirkvi. Ak niekto nasleduje Ježiša s týmito osobnými záujmami, zmýlil si cestu.

Pán žiada o iný postoj. Nasledovať ho neznamená vstúpiť do nejakej dvorany alebo sa zúčastniť na triumfálnom sprievode, a ani nie získať si životné poistenie. Naopak, znamená to aj „niesť kríž“ (Lk 14,27): tak ako on sa ujímať bremien, svojich vlastných i bremien tých druhých, urobiť život darom, nie vlastníctvom, stráviť ho napodobňovaním veľkorysej a milosrdnej lásky, ktorú má on k nám. Sú to rozhodnutia, ktoré zamestnávajú celý život; preto Ježiš chce, aby učeník pred touto láskou nedal prednosť ničomu inému, ani tým najdrahším citom či tomu najväčšiemu majetku.

Ale aby sme to dokázali, musíme hľadieť viac na neho než na nás samých, učiť sa láske, čerpať ju od Ukrižovaného. Tam vidíme tú lásku, ktorá sa dáva až do konca, bez miery a bez hraníc. Mierou lásky je milovať bez miery. „My sami“, povedal pápež Luciani, „sme zo strany Boha predmetom neskonalej lásky“ (Anjel Pána, 10. sept. 1978). Neskonalej: nikdy z nášho života nemizne, žiari nám a osvetľuje aj tie najtemnejšie noci. A tak, hľadiac na Ukrižovaného sme povolaní k vznešenosti tejto lásky: očistiť sa od našich skreslených predstáv o Bohu a od svojej uzavretosti, milovať jeho i našich blížnych, v Cirkvi i v spoločnosti, aj tých, ktorí zmýšľajú inak ako my, dokonca aj nepriateľov.

Milovať: aj za cenu kríža obety, mlčania, nepochopenia, osamelosti, prekážok či prenasledovania. Milovať takto, aj za túto cenu, pretože, ako to tiež povedal blahoslavený Ján Pavol I., ak chceš pobozkať ukrižovaného Ježiša, „nemôžeš to urobiť bez toho, aby si sa sklonil ku krížu a nechal sa pichnúť niektorým tŕňom z koruny, ktorá je na Pánovej hlave“ (Generálna audiencia, 27. sept. 1978). Láska až do konca, so všetkými jej tŕňmi: nie veci robené polovičato, prispôsobovanie sa alebo nerušený život. Ak nemierime vysoko, ak neriskujeme, ak sa uspokojíme s vierou ako voda z ruží, sme – ako hovorí Ježiš – ako niekto, kto chce postaviť vežu, ale nemá na to dobre vypočítané prostriedky; „začne stavať“ a potom dielo „nedokáže dokončiť“ (v. 29). Ak sa zo strachu, že sa stratíme, vzdáme dávania seba samých, necháme veci nedokončené: vzťahy, prácu, zverené zodpovednosti, sny, ba aj vieru. A tak nakoniec žijeme polovičato – a koľko ľudí žije polovičato, aj my! Toľkokrát máme pokušenie žiť na polovicu, tak, že nikdy neurobíme rozhodujúci krok, nikdy nevzlietneme, nikdy neriskujeme pre dobro, nikdy sa skutočne neangažujeme pre druhých. Ježiš od nás žiada toto: ži evanjelium a budeš žiť život nie polovičato, ale naplno. Ži evanjelium, ži bez kompromisov.

Bratia a sestry, takto žil nový blahoslavený: v radosti z evanjelia, bez kompromisov, milujúc až do konca. Stelesňoval chudobu učeníka, ktorá nespočíva len v odpútaní sa od materiálnych dobier, ale predovšetkým v prekonaní pokušenia postaviť do centra vlastné „ja“ alebo hľadať vlastnú slávu. Naopak, podľa Ježišovho príkladu bol tichým a pokorným pastierom. Považoval seba samého za prach, do ktorého sa Bohu ráčilo písať (porov. A. Luciani – Ján Pavol I., Opera omnia, Padova 1988, zv. II, 11). Preto hovoril: „Pán to tak veľmi prízvukoval: buďte pokorní. Aj keď ste vykonali veľké veci, povedzte: sme neužitoční sluhovia“ (Generálna audiencia, 6. sept. 1978).

A cez úsmev dokázal pápež Luciani vyžarovať dobrotu Pána. Krásna je Cirkev s radostnou tvárou, tvárou pokojnou, tvárou usmievavou, ktorá nikdy nezatvára svoje dvere, ktorá nedáva srdciam zatrpknúť, ktorá nebedáka a neprechováva nevôľu, ktorá nie je nahnevaná – Cirkev, ktorá nie je nahnevaná –, nie je netrpezlivá, ktorá nepôsobí mrzuto, ktorá netrpí nostalgiou za minulosťou upadajúc do spiatočníctva. Prosme tohto nášho otca a brata, požiadajme ho, nech nám vyprosí ten „úsmev duše“; ten priezračný, ktorý neklame, úsmev duše. Prosme jeho slovami o to, o čo on sám zvykol prosiť. A vravieval takto: „Pane, prijmi ma takého, aký som, s mojimi chybami, s mojimi nedostatkami, ale daj mi stať sa takým, akého si ma praješ“ (Generálna audiencia, 13. sept. 1978). Amen.

Preložila: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News

– – 

Úlohou celebrovania pri oltári pápež František poveril kardinála Marcella Semerara, prefekta Dikastéria pre kauzy svätých. Koncelebrovali desiatky kardinálov, okolo 150 biskupov a dve stovky kňazov.

Spolu s talianskou hlavou štátu, prezidentom Sergiom Mattarellom, boli na slávnosti prítomné delegácie Monackého kniežatstva, Tajvanu a Zvrchovaného maltézskeho rádu. Pred modlitbou Anjel Pána v závere slávnosti sa pápež František poďakoval významným hosťom a pozdravil všetkých pútnikov, osobitne veriacich z oblastí Benátok, Belluna a Vittoria Veneta, ktoré sú osobitne späté so životom bl. Albina Lucianiho a s jeho kňazskou a biskupskou službou.

Na záver vyprosoval Svätý Otec mier pre celý svet, pričom zvlášť pamätal na Ukrajinu: „A teraz sa obráťme v modlitbe na Pannu Máriu, aby vyprosila dar pokoja celému svetu, osobitne strýznenej Ukrajine. Ako prvá a dokonalá Pánova učeníčka, nech nám pomáha nasledovať príklad a svätosť života Jána Pavla I.“

Po skončení svätej omše sa pápež František vybral na otvorenom džípe medzi pútnikov, ktorých pozdravoval a žehnal na celej ploche námestia. Na mimoriadnej cirkevnej udalosti nechýbali ani pútnici zo Slovenska. Medzi koncelebrujúcimi biskupmi boli Mons. Ján Kuboš a Mons. Peter Beňo, v skupine kňazov bol aj vicerektor Kňazského seminára v Spišskej Kapitule Michal Janiga, ktorý prišiel na blahorečenie so skupinkou bohoslovcov.

Prevzaté z TK KBS.

Comments Žiadny komentár »



Foto: Košická arcidiecéza / Martin Magda

Košice 15. augusta (TK KBS) Prinášame homíliu emeritného pražského arcibiskupa, kardinála Dominika Duku, ktorú predniesol v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach, kde predsedal na pohrebnej svätej omši za zosnulého kardinála Jozefa Tomka.



Vaša Excelencia, otcovia arcibiskupi, biskupi, oltárni spolubratia, diakoni, ctihodné sestry a bratia, milí priatelia, bratia a sestry v Kristovi, 

lúčime sa tu v Košiciach na východnom Slovensku, v Dóme svätej Alžbety s otcom kardinálom Jozefom Tomkom, mužom Cirkvi, mali by sme asi písať s veľkým „M“. Jeho život a smrť nám to potvrdzujú, ale potvrdzuje nám to aj veľkosť Cirkvi. Lúčime sa s veľkým synom Slovenska, Východniarom, Udavčanom, ktorý až do konca svojho života hutoril. Tak sa predsa s vami lúčil pri vašej poslednej púti do Ríma. Lúčime sa s kardinálom rímskej cirkvi, ktorý počas svojho života zohrával nielen slovenskú úlohu. To je istým spôsobom dôvod, prečo chcem aj ja na tomto mieste s vami poďakovať. Bol oporou našej cirkvi v bývalom Československu, o čom svedčia aj materiály Štátnej bezpečnosti a československých spravodajských služieb. Ich záznamy slúžia ku cti mužovi, ktorý nezradil a nepoškvrnil svoju hruď, ako hovorí básnik. 

Naposledy som sa s otcom kardinálom stretol tu v Košiciach počas minuloročnej návštevy Svätého Otca Františka. Zamyslenie sa nad celým jeho životom, ktorý sa začína v Udavskom až po jeho koniec, je v súčasnej dobe nielen výzvou, ale aj ozvenou nádeje pre vás najmladších, možno aj pre najmenších. Nie je potrebné sa obávať o svoju budúcnosť, pretože Boh je a bude s vami, ako bol s ním. Vaše kroky, prekonané prekážky, niekedy odreté kolená a lakte, myslené nielen doslovne, ale aj metaforicky, sa zapíšu do vašej identity a stanú sa formačnými prvkami vášho života, ktorý môže byť vždy jedinečný a veľkolepý, aj keď nemusíte byť kardinálom.

Sledoval som študijnú a, dá sa povedať, vedeckú kariéru otca kardinála. Jeho prvé magisterské a doktorandské práce sa týkajú štruktúry cirkvi, zakladania biskupstiev na Slovensku v 18. storočí. Uvedomme si, že pri vytváraní nových cirkevných provincií a diecéz bol skutočne dôležitým poradcom s kompetenciami a skúsenosťami. Narodil sa tu na východnom Slovensku, kde v každej dedine nájdeme minimálne tri alebo štyri svätyne – rímskokatolícku, gréckokatolícku, pravoslávnu, protestantskú teda kalvínsku alebo luteránsku. Môžeme si všimnúť jeho významné diela a aktivity v rámci ekumény. To nebola ekuména akademicky a cirkevne-politicky ladeného preláta, ale bola to ekuména života, životnej praxe.

Je to on, ktorý je postavený do čela novovznikajúcej inštitúcie v živote Cirkvi po Druhom vatikánskom koncile, a tou je úrad generálneho sekretára Synody biskupov. Nie, dnes nezačíname od nuly, ale môžeme povedať, že pokračujeme v tom diele, ku ktorému ho pozval Pavol VI, pápež koncilu, muž veľkého dialógu, ktorý začal napĺňať faktický svetový rozmer Cirkvi. Otec kardinál Jozef Tomko mohol na konci vidieť, ako sa rozrástlo toto dielo, na ktorom sa nepochybne plne podieľal. Úvahy o tom, že poľský pápež vytvorí slovanský tandem, poľsko-slovenský alebo poľsko-československý tandem, s kardinálom Tomkom ako štátnym sekretárom, neboli v pláne Božej Prozreteľnosti. Politika kardinála štátneho sekretára Casaroliho, založená na politike uvoľňovania, nebola v krajinách sovietskeho impéria Cirkvou a biskupmi celkom prijatá. Do čela tejto cirkevnej politiky sa postavil sám pápež Wojtyła, svätý Ján Pavol II., veľký pápež tisícročia. Čo mali spoločné? Poznanie dvoch diktatúr, ktoré sa snažili zvrátiť Boží poriadok, zbaviť človeka, národy a štáty ich slobody a utvoriť z nich poslušnú masu novodobých otrokov ideológie. Otcovi kardinálovi pripadla iná úloha, a dovolím si povedať, úloha druhého muža Cirkvi. Je vymenovaný za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Bol synom národa, ktorý nielenže nevlastnil kolónie, ale vedel, čo znamená strata suverenity a nedostatok národnej a politickej slobody. To boli najhlavnejšie témy, ktoré hýbali dvoma tretinami sveta, a tu kardinál Jozef Tomko zastával úrad ľudovo nazývaný „červený pápež“. Áno, on mal hlavné slovo pri výbere a menovaní biskupov, pri zriaďovaní nových diecéz a pri určovaní základných podmienok a vzťahov medzi Svätou stolicou a miestnymi cirkvami v Afrike, Ázii a iných regiónoch. Bola to veľká príprava na rozvoj Cirkvi v tých oblastiach, ktoré dnes plne reprezentujú našu Cirkev.

Vieme, že jeho talent rozpoznal už zosnulý biskup Jozef Čársky, ktorý ho poslal na štúdium do Ríma. Za kňaza bol vysvätený v Lateránskej bazilike. V tej, kde bol schválený slovanský liturgický jazyk, preklady Písma a liturgia, získava účasť na poslaní Ježiša Krista, jediného kňaza Nového zákona. Jeho porozumenie a pochopenie bohatstva Cirkvi, ku ktorému patrí aj dielo svätých Cyrila a Metoda, ktorí preniesli naše stredoeurópske kraje do vtedajšieho sveta kultúry a civilizácie. Vtedy vedľa Východorímskej a Západorímskej ríše, povstáva Veľká Morava, ktorá je istým spôsobom základom našej existencie. Po vzniku nového štátu po prvej svetovej vojne, na ktorom sa podieľal pápežský legát Achille Ratti, neskôr Pius XI., mohol minister zahraničných vecí ČSR v roku 1928 napísať svojmu prezidentovi, že to bola Svätá stolica, ktorá určením hraníc diecéz zabezpečila naše štátne hranice. Bolo to po rokovaniach v Locarne v roku 1925, keď už západné mocnosti naznačili, že nás opúšťajú. Pamätajme si tieto skutočnosti aj dnes a pochopíme aj kroky mladého kňaza Jozefa Tomka, ktorý sa stáva vicerektorom a ekonómom československého pápežského kolégia Nepomucenum v Ríme. To mohlo existovať aj vďaka nemu a slovenskej emigrácii, jej veľkolepej hospodárskej a finančnej podpore. Tak ako by náš spoločný štát v roku 1918 nevznikol, keby nebolo Clevelandskej, Chicagskej a Pittsburskej deklarácie, keď nemožno poprieť významnú a rozhodujúcu pomoc slovenských kňazov v USA. Vieme, že práve východ Slovenska, rodisko otca kardinála, má veľké spojenie s rodákmi spoza oceánu. To ho viedlo aj k založeniu Ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1959, keď tento ústav znamenal pre slovenský katolicizmus veľkú podporu aj v príprave a formácii kňazského dorastu. To sú skutočnosti, ktoré nemôžem vynechať a musím ich s úžasom obdivovať. 

Myslím si, že najmä pre nás, ktorí sme prijali sviatostný podiel na kňazstve Ježiša Krista, je potrebné pripomenúť kázeň otca kardinála pri príležitosti zlatího jubilea jeho kňazstva. Rád by som zacitoval pani Dagmar Halasovú, manželku nášho prvého spoločného veľvyslanca pri Svätej stolici po roku 1989, ktorá už takmer tridsať rokov s obdivom hovorí: „Áno, je to Kristov kňaz.“ A keď pochválila homíliu otca kardinála, povedal: „Ale, pani Dagmar, keby som neveril tomu, čo konám, nemohol by som žiť.“ Myslím si, že práve prežívanie Kristovho kňazstva, prežívanie krásy a veľkosti Kristovho kňazstva je jedným z najdôležitejších nie odkazov, ale najdôležitejšou výzvou pre vás, chlapci, mladí muži, a to nielen na území Košickej diecézy, ale je to výzva pre celú Európu. Jeho slová patria vám: „Vy mladí potrebujete ideály. Kristus vám ich dáva, nasledujte ich! Je to ťažké? Ale On je s vami a bude vo vás pôsobiť a bude vašou silou pre vás, pre blížnych.“

Na sviatok svätého Dominika sa ma jeden muž strednej generácie opýtal, čo dnes Cirkev potrebuje. Bez rozmýšľania som odpovedal – chýba viera. K tomu nám napovedá sám otec kardinál: „Pestujte túto vieru tak, aby nielen Košice, Košická diecéza, aby celé naše Slovensko znovu ožilo v krstnom kúpeli, aby sa obnovilo v Kristovi, v línii našej cyrilometodskej tradície.“

Otec arcibiskup Alojz Tkáč vyhovel prosbe zosnulého otca kardinála, aby mohol byť pochovaný v košickej katedrále. Splnil túto prosbu a všetko nechal pripraviť pre prípad smrti. Dnes je deň, keď sa tohto úkonu ujímame. Identita človeka, a teda aj kardinála Jozefa Tomka, nám ukazuje nie plynúcu, neukotvenú existenciu človeka, ale vedomie totožnosti vyrastajúcej z rodinného krbu, z rodnej dediny, z rodného kraja a vlasti. Príslušnosť k miestnej cirkvi je určujúcim faktorom pre každého katolíckeho kresťana, ale najmä pre kňaza. Citujem z homílie otca kardinála počas Missa Chrismatis na Zelený štvrtok 23. marca 1989 tu v košickej katedrále: „A ja vás môžem uistiť, že aj ja som takto túžil, preveľmi túžil sláviť raz eucharistickú obetu s vami v tomto historickom Dóme, poslednej katedrále Západu, ktorá aj pre mňa je ako rodná mať. V košickom Dóme, uprostred veriacich tejto diecézy, ku ktorej ma viaže nielen pôvod, ale aj láska. … Košická cirkev, tá partikulárna Cirkev, tá čiastka tajomného tela Kristovho, ktorá žije na území Košického biskupstva a tak veru aj tam nájdete tri ľalie, znak Košickej diecézy.“ Z týchto ľalií vyrástla aj ľalia blahoslavenej Anny Kolesárovej. Dovoľte mi, aby som sa na záver poďakoval ako nástupcovi kardinála Jozefa Berana, ktorý svojho času s otcom kardinálom Jozefom Tomkom zdieľal rímsky exil, ako nástupcovi kardinála Františka Tomáška, ktorý, ako zaznamenávajú kroniky spravodajských služieb, sa mnohokrát radil s kardinálom Tomkom o postupe, ako ďalej pracovať pre slobodu Cirkvi a našich národov. Sám by som chcel poďakovať za všetky stretnutia, za jeho otcovské, ale veľmi hlboké rady a ponaučenia, a dovolím si povedať, za jeho priateľstvo. Medzi nami bola nielen nerovnosť veku, ale aj skúseností, a preto môžem povedať, že žiak zostane svojmu učiteľovi vždy vďačný. Otec kardinál Jozef, Pán Boh zaplať za všetko, čo si vykonal pre Kristovu cirkev, pre naše cyrilometodské zeme. Právom nesieš spolu so sv. Jánom Pavlom II. podiel na návrate slobody, za ktorú vďačíme všemohúcemu a milosrdnému Bohu, príhovoru Matky nášho Pána Ježiša Krista Sedembolestnej a našim svätým ochrancom, svätým Cyrilovi a Metodovi. Pán Boh zaplať!


Prevzaté z TK KBS

Comments Žiadny komentár »