Chcel by som sa touto cestou poďakovať gen. vikárovi Vdp. Martinovi Kramarovi za slávenie hodovej sv. omše na Slávnosť Všetkých svätých v Bytči i za jeho povzbudenie v homílii, aby sme si viac uvedomili kým sme ako Božie deti, aby sme sa cez svätých učili novej perspektíve života i pohľadu na svet i skutočnosti okolo nás. Ďakujem i vám všetkým, ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave liturgie: pánu kaplánovi Michalovi, zboru Glória Deo, pánu organistovi, dirigentovi, lektorom, akolytom, spevákom, miništrantom, kostolníkom, aranžérom, ľuďom, ktorí prinášali obetné dary, … pracovníkom RTVS, i všetkým, ktorí z úzadia dolaďovali detaily, aby to bolo pekné a dôstojné a predovšetkým na Božiu oslavu. Ďakujem i všetkým, ktorí chystali veci v kuchyni, aby sme okrem nasýtenia duše pookriali i na tele. Nech vám to všetkým dobrotivý Boh odmení!

Homília Vdp. Martina Kramaru, generálneho vikára Žilinskej diecézy na Slávnosť Všetkých svätých v Bytči, 01. 01. 2022

Drahý pán dekan, pán prefekt, pán kaplán, drahí bratia a sestry,

zišli sme sa dnes v tomto starobylom farskom kostole v Bytči, aby sme oslávili sviatok všetkých svätých, ktorý je zároveň patrocíniom nášho chrámu. V dávnej minulosti sa naši predkovia rozhodli, že tento dom modlitby, do ktorého prichádzajú sláviť bohoslužby, zasvätia nie jednému, konkrétnemu svätému, ale pod ochranu všetkých svätých. Tých známych, ktorých máme v cirkevnom kalednári, ale aj tých, ktorí sú v nebeskom kráľovstve, hoci ich po mene nepoznáme, a teda ani ich spomienku neslávime na nejaký konkrétny dátum.

Stošyridsaťštyritisíc zo všetkých národov, plemien a jazykov – počuli sme v dnešnom prvom čítaní z Apokalypsy, teda Zjavenia svätého apoštola Jána. Samozrejme, je to len symbolické číslo, dvanásť krát dvanásť, stoštyridsať štyri, číslo plnosti, veľkého množstva, na symbolické vyjadrenie ohromného počtu tých, ktorí nás predišli do večnosti, a sú s Bohom v jeho kráľovstve.

Dnešný sviatok je zároveň pekný v tom, že vyjadruje naše spoločenstvo s nimi, s celou Cirkvou navzájom. Z katechizmu vieme, že o Cirkvi hovoríme ako o putujúcej, to sme my, oslávenej, to sú všetci spasení v nebi, ich sviatok slávime dnes, a trpiacej, to sú duše v očistci, ktoré si pripomenieme zajtra, na pamiatku Všetkých verných zosnulých. Za nich sa modlíme, aby čím skôr dosiahli nebo. A k tým, čo sú v nebi, sa modlíme, aby nám pomáhali na našej ceste k Bohu, do neba.

Je sympatické, že naši predkovia si vybrali práve takýto titul kostola, aby svojim blízkym, svojim deťom a vnúčatám, pripomenuli, že nebo je plné ľudí, a to nielen tých, ktorých poznáme z cirkevných sviatkov, ale aj mnohých ďalších, neznámych, nenápadných, o ktorých síce nevieme, no napriek tomu dosiahli odmenu večného života. V tom naši predkovia vyslali svojim potomkom, a teda aj nám, dôležitý odkaz, silné povzbudenie. Nemusím sa stať slávnym, výnimočným, známym na to, aby som prišiel do neba. Každý je povolaný k svätosti. Všeobecné povolanie k svätosti, o ktorom hlboko teologicky rozprávajú spisy II. Vatikánskeho koncilu, je našimi predkami ukryté do symboliky tejto stavby: postavili chrám na oslavu všetkých svätých…

Odkazy na homíliu a RTVS prenos:

Bohoslužba – Televízny archív – pôvodná tvorba i športové relácie online (rtvs.sk)

http://bytca.fara.sk/wp-content/uploads/Homília-Martin-Kramara-na-Slávnosť-Vsetkych-svätých-Bytca-01_11_2022.doc

Odpovedajte