Pri príležitosti slávenia 38. svetového dňa mládeže na Nedeľu Krista Kráľa pozýva náš otec biskup Tomáš mladých na diecézne stretnutie mládeže s názvom KRÁĽOVSKÝ VÍKEND, ktoré sa uskutoční v dňoch 25. – 26. 11. 2023, v priestoroch Gymnázia sv. Františka z Assisi v Žiline. Prihlasovanie prebieha pomocou online formulára do 17. novembra. K prihlasovaciemu formuláru sa dostanete pomocou naskenovania QR kódu na plagáte alebo na facebooku: „Mládež Žilinskej diecézy“ alebo na instagrame: „za_mladych„.
Stále vnímame potrebu prinášať nádej ľuďom, ktorí si prešli civilným rozvodom.Špeciálne aj teraz v príprave na Jubileum 2025 „Pútnici nádeje“. Duchovná obnova rozVEDENÍ k BOHU sa uskutoční 3. – 5. novembra 2023 v Rodinkove v Belušských Slatinách. Je určená pre tých, ktorí po rozvode žijú sami.
Naša farnosť Bytča v spolupráci s n.o. Rodinkovo, vás pozývajú na program Amoris pre manželov. Je to cyklus motivačných prednášok pre manželov s cieľom lepšieho poznania a pochopenia manželského partnera, posilnenia dôvery v manželskom vzťahu, zlepšenie komunikácie a intímneho života. Pôjde o víkend: 14.-15. októbra 2023 od 14,00 do 17.30 hod. na ZŠ na ul. Mieru v Bytči. O deti sa vám postarajú animátori. V nedeľu je tam dokonca možnosť nahlásiť si obed pre celú rodinu. Kvôli organizačným veciam sa treba prihlásiť najneskôr do 8. októbra na web stránke: www.amoris.sk.
V ponuke Diecézneho katechetického úradu v Žiline sú interaktívne kvízy pre prvoprijímajúcich. Každý pozostáva z 10 otázok, vždy treba vybrať jednu zo štyroch odpovedí. Zatiaľ sú zverejnené tri, časom pribudnú aj ďalšie. Kvízy sú voľne dostupné na stránke: https://www.dkuza.sk/2023/05/PSP-Kviz.html
Vatikán 14. mája (TK KBS) V príhovore z okna Apoštolského paláca 14. mája pápež František požiadal pútnikov zhromaždených na Svätopeterskom námestí, aby pri príležitosti dnešného Dňa matiek zatlieskali všetkým matkám. „Deň matiek sa dnes slávi v mnohých krajinách. S vďačnosťou a láskou si pripomeňme všetky matky, tie, ktoré sú ešte medzi nami, aj tie, ktoré odišli do neba. Zverujeme ich Márii, Ježišovej Matke,“ povedal Svätý Otec.
Pápež František dodal, že sa na Pannu Máriu obracia aj s prosbou, aby „zmiernila utrpenie sužovanej Ukrajiny a všetkých národov zranených vojnou a násilím“. Osobitne sa modlil za účinné prímerie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Pápež František vo svojom zamyslení nad nedeľným evanjeliom tiež povedal, že na Ducha Svätého treba myslieť ako na stáleho sprievodcu životom, ktorý je vždy po ruke a prináša Božiu útechu, milosrdenstvo a silu.
„Duch Svätý chce zostať s nami: nie je len prechodným hosťom, ktorý nás prichádza zdvorilo navštíviť. Je to spoločník na celý život, stála prítomnosť. On je Duch a túži prebývať v našom duchu. Je trpezlivý a zostáva s nami, aj keď padáme. Zostáva, pretože nás skutočne miluje,“ povedal.
Pápež František požiadal prítomných, aby sa zamysleli nad tým, ako často vzývajú Ducha Svätého, a aby si uvedomili, že Duch Svätý je vždy v nás a nikdy nás neopúšťa. „Ak sa ocitneme vo chvíli skúšky, Duch Svätý nás utešuje a prináša nám Božie odpustenie a silu.“
Pápež František ďalej poznamenal, že môžeme prosiť Pannu Máriu o milosť, aby sme boli poslušnejší hlasu Ducha Svätého a vnímavejší na jeho prítomnosť. „Ak budeme vzývať Ducha, naučíme sa prijímať a pamätať na najdôležitejšiu pravdu života, ktorá nás chráni pred obvineniami zlého. A čo je najdôležitejšia pravda života? Že sme milované Božie deti,“ povedal pápež František (Zdroje: CNA / cirkev.cz).
Pápež František počas veľkonočného požehnania Urbi et Orbi
Foto: TV Lux
Vatikán 9. apríla (TK KBS) V plnom znení prinášame veľkonočné posolstvo Svätého Otca Františka Urbi et Orbi, ktoré predniesol vo Veľkonočnú nedeľu 9. apríla 2023 na poludnie z loggie na priečelí Vatikánskej baziliky.
____
Drahí bratia a sestry, Kristus vstal z mŕtvych!
Dnes ohlasujeme, že On, Pán nášho života, je „vzkriesenie a život“ sveta (porov. Jn 11, 25). Je Veľká noc, čo znamená „prechod“, pretože v Ježišovi sa uskutočnil rozhodujúci prechod ľudstva: prechod od smrti k životu, od hriechu k milosti, od strachu k dôvere, od opustenosti k spoločenstvu. V ňom, Pánovi času a dejín, by som chcel s radosťou v srdci všetkým povedať: Požehnanú Veľkú noc!
Nech je pre každého z vás, drahí bratia a sestry, najmä pre chorých a chudobných, pre starších a pre tých, ktorí prechádzajú obdobím skúšok a únavy, prechodom od súženia k úteche. Nie sme sami: Živý Ježiš je s nami naveky. Nech sa Cirkev a svet radujú, lebo dnes už naše nádeje nie sú rozbité o múr smrti, ale Pán nám otvoril most do života. Áno, bratia a sestry, na Veľkú noc sa zmenil osud sveta a v dnešný deň, ktorý sa dokonca zhoduje s najpravdepodobnejším dátumom Kristovho zmŕtvychvstania, sa môžeme tešiť z toho, že z čistej milosti oslavujeme najdôležitejší a najkrajší deň v dejinách.
Kristus vstal z mŕtvych, skutočne vstal z mŕtvych, ako to hlásajú Východné cirkvi. To nám skutočne hovorí, že nádej nie je ilúzia, ale pravda! A že cesta ľudstva od Veľkej noci, poznačená nádejou, postupuje rýchlejšie. Prví svedkovia zmŕtvychvstania nám to ukazujú svojím príkladom. Evanjeliá rozprávajú o dobrom zhone, s ktorým vo veľkonočný deň ženy „rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom“ (Mt 28, 8). A potom, čo Mária Magdaléna „bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi“ (Jn 20, 2), Ján a sám Peter „bežali obaja spolu“ (porov. v. 4), aby sa dostali na miesto, kde bol Ježiš pochovaný. A potom vo veľkonočný večer, keď na ceste do Emauz stretli Zmŕtvychvstalého, obaja učeníci „vstali a vrátili sa“ (Lk 24, 33) a ponáhľali sa niekoľko kilometrov do kopca a za tmy, poháňaní neutíchajúcou veľkonočnou radosťou, ktorá im horela v srdci (porov. v. 32). Tá istá radosť, pre ktorú Peter na brehu Galilejského jazera pri pohľade na zmŕtvychvstalého Ježiša nemohol zostať v člne s ostatnými, ale okamžite skočil do vody, aby mu rýchlo vyplával v ústrety (porov. Jn 21, 7). Na Veľkú noc sa skrátka cesta zrýchľuje a stáva sa pretekmi, pretože ľudstvo vidí cieľ svojej cesty, zmysel svojho osudu, Ježiša Krista, a je povolané ponáhľať sa v ústrety jemu, nádeji sveta. Ponáhľajme sa aj my, aby sme rástli na ceste vzájomnej dôvery: dôvery medzi ľuďmi, medzi ľuďmi a národmi. Nechajme sa prekvapiť radostnou zvesťou Veľkej noci, svetlom, ktoré osvetľuje tmu a šero, v ktorých sa svet príliš často ocitá.
Ponáhľajme sa prekonať konflikty a rozdelenia a otvorme svoje srdcia tým, ktorí to najviac potrebujú. Ponáhľajme sa na cesty pokoja a bratstva. Radujme sa z konkrétnych znamení nádeje, ktoré k nám prichádzajú z mnohých krajín, počnúc tými, ktoré ponúkajú pomoc a prijatie tým, ktorí utekajú pred vojnou a chudobou.
Na ceste je však stále veľa kameňov na ktorých sa môžeme potknúť a ktoré robia naše náhlenie sa k Zmŕtvychvstalému namáhavým a únavným. K nemu sa obraciame s prosbou: pomôž nám bežať k Tebe! Pomôž nám otvoriť naše srdcia!
Pomôž milovanému ukrajinskému ľudu na ceste k pokoju a vylej veľkonočné svetlo na ruský ľud. Uteš ranených a tých, ktorí vo vojne stratili svojich blízkych, a daj, aby sa zajatci mohli bezpečne a v zdraví vrátiť k svojim rodinám. Otvorte srdcia celého medzinárodného spoločenstva, aby sa usilovalo o ukončenie tejto vojny a všetkých konfliktov, ktoré poznačili svet krvou, počnúc Sýriou, ktorá stále čaká na mier. Podpor tých, ktorých zasiahlo silné zemetrasenie v Turecku a v samotnej Sýrii. Modlíme sa za tých, ktorí stratili rodinu a priateľov a zostali bez domova: nech sa im dostane útechy od Boha a pomoci od rodiny národov.
V tento deň ti, Pane, zverujeme mesto Jeruzalem, prvého svedka tvojho vzkriesenia. Vyjadrujem hlboké znepokojenie nad útokmi z posledných dní, ktoré ohrozujú nádejnú atmosféru dôvery a vzájomného rešpektu, potrebnú na obnovenie dialógu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, aby vo Svätom meste a v celom regióne zavládol pokoj.
Pomôž, Pane, Libanonu, ktorý stále hľadá stabilitu a jednotu, aby prekonal svoje rozpory a aby všetci jeho občania spolupracovali pre spoločné dobro krajiny.
Nezabudni na drahý tuniský ľud, najmä na mladých ľudí a tých, ktorí trpia sociálnymi a ekonomickými problémami, aby nestratili nádej a spoločne budovali budúcnosť mieru a bratstva.
Obráť svoj pohľad na Haiti, ktoré už niekoľko rokov trpí vážnou sociálno-politickou a humanitárnou krízou, a podporuj úsilie politických aktérov a medzinárodného spoločenstva o nájdenie definitívneho riešenia mnohých problémov, ktoré trápia toto veľmi sužované obyvateľstvo.
Upevni procesy mieru a zmierenia v Etiópii a Južnom Sudáne a ukonči násilie v Konžskej demokratickej republike. Podporuj, Pane, kresťanské spoločenstvá, ktoré dnes slávia Veľkú noc za zvláštnych okolností, ako napríklad v Nikarague a Eritrei, a pamätaj na všetkých, ktorým sa bráni slobodne a verejne vyznávať svoju vieru. Uteš obete medzinárodného terorizmu, najmä v Burkine Faso, Mali, Mozambiku a Nigérii.
Pomôžte Mjanmarsku kráčať po cestách mieru a osvieť srdcia zodpovedných, aby umučení Rohingovia našli spravodlivosť.
Utešuj utečencov, deportovaných, politických väzňov a migrantov, najmä tých najzraniteľnejších, ako aj všetkých, ktorí trpia hladom, chudobou a škodlivými dôsledkami obchodovania s drogami, obchodovania s ľuďmi a všetkých foriem otroctva. Inšpiruj, Pane, vodcov národov, aby žiaden muž ani žena neboli diskriminovaní a pošliapavaní vo svojej dôstojnosti; aby sa pri plnom rešpektovaní ľudských práv a demokracie tieto sociálne pohromy uzdravili, aby sa vždy hľadalo spoločné dobro občanov a aby sa zaručila bezpečnosť a nevyhnutné podmienky pre dialóg a pokojné spolužitie.
Bratia, sestry, aj my znovu objavme chuť cesty, zrýchlime tep nádeje, zakúsme krásu neba! Načerpajme dnes energiu, aby sme mohli kráčať v dobre a v ústrety Dobru, ktoré nesklame. A ak je, ako napísal istý askéta a mystik Cirkvi Východu, „najväčším hriechom neveriť v energiu vzkriesenia“ (sv. Izák Sýrsky, homílie o asketizme, I,5), dnes veríme: „Áno, sme si istí: Kristus naozaj vstal z mŕtvych“ (Sekvencia). Veríme v Teba, Pane Ježišu, veríme, že s Tebou sa znovuzrodila nádej, cesta pokračuje. Ty, Pán života, povzbudzuj naše cesty a opakuj nám ako učeníkom vo veľkonočný večer: „Pokoj vám!“ (Jn 20, 19. 21).
Bratislava 25. marca (TK KBS) Slovensko si pripomína 35. výročie Sviečkovej manifestácie, jedného z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa skončilo tvrdým policajným zásahom.
V historickej pamäti národa sa snaží udržiavať pamiatku na Sviečkovú manifestáciu Fórum kresťanských inštitúcií (FKI), ktoré spolu s partnerskými organizáciami pripravilo sériu spomienkových aktivít.
„Chceme poukázať na jej význam a aktuálne posolstvo pre dnešok. Nechceme sa iba vracať do minulosti, ale pozrieť na súčasnosť a vhodne zareagovať. Sú pre nás inšpiráciou a výzvou aj slová pani prezidentky z 29. novembra 2022: Spojme sily, napriek rôznym názorom a pri plnom uvedomení si ťaživej reality. Nevzdávajme dôveru, že slušný a poctivý život prežitý pre svojich blízkych, pre komunitu, pre spoločnosť a pre Slovensko má zmysel,“ uviedol podpredseda FKI Pavol Kossey. „Základný odkaz a potreba dneška je zmierenie. Na Sviečkovej manifestácii sa zúčastnili ľudia rôzneho názorového spektra. Preto táto niť by sa mala vinúť aj tohtoročnou spomienkou. Odkaz manifestácie by mal prinášať niečo aktuálne do spoločnosti. Nepoznám teraz vážnejšiu vec ako hľadanie cesty k sebe“, skonštatoval František Mikloško, iniciátor Sviečkovej manifestácie.
Bližšie informácie o Sviečkovej manifestácii
Pred 35 rokmi sa konalo pred budovou Národného divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave pokojné zhromaždenie veriacich za náboženskú a občiansku slobodu. Zástup modliacich sa a spievajúcich veriacich, so sviecami v rukách, bol rozohnaný príslušníkmi Verejnej a Štátnej bezpečnosti. Viacero účastníkov manifestácie bolo zaistených a vyšetrovaných.
Organizátor zhromaždenia František Mikloško a niekoľkí jeho blízki spolupracovníci strávili deň na oddelení Bezpečnosti. Biskup Ján Chryzostom Korec bol zaistený už pri odchode zo svojho bytu v Petržalke. Manifestácia sa konala na sviatok Zvestovania Pána a dostala označenie Bratislavský Veľký piatok. Chronológiu Sviečkovej manifestácie je možné nájsť TU.
Táto manifestácia vznikla z podnetu veriacich, vyjadrila však aj požiadavku za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich.
Vyrástla z koreňov náboženského a občianskeho disentu, tajnej cirkvi, laického apoštolátu, samizdatov, zavraždených kňazov a rehoľníkov, stoviek rokov nespravodlivo väznených, utrpenia intelektuálov a z pôdy pontifikátu Jána Pavla II. a jeho výzvy „Nebojte sa!“. Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa monolitnej moci a reálnym utrpením ju možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.
V súčanosti je 25. marec medzi pamätnými dňami SR. V kalendári je označovaný ako Deň zápasu za ľudské práva. V tento deň v roku 2023 si pripomenieme 35. výročie zhromaždenia za náboženské a občianske slobody vo vtedajšom Československu, tzv. Sviečkovú manifestáciu alebo Bratislavský Veľký piatok. Sviečková manifestácia je udalosťou, ktorá v marci 1988 spontánne spojila prakticky celú vtedajšiu demokraticky zmýšľajúcu občiansku spoločnosť.
