Archív pre kategóriu: “Nezaradené”

Vo viacerých médiách sa v uplynulých dňoch objavilo tvrdenie, že Ústavný súd rozhodnutím z 31. marca potvrdil oprávnenosť zákazu verejných bohoslužieb a obradov. Nie je to pravda. Ústavný súd rozhodoval na základe návrhov skupiny poslancov NR SR a generálneho prokurátora. Ani jeden zo spomenutých návrhov však nenapadol rozpor uznesenia vlády č. 160 (ako ani iných opatrení) s článkom ústavy upravujúcim slobodu náboženského vyznania a viery (čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR) ako ani s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu z titulu obmedzenia náboženskej slobody. Návrh skupiny poslancov spochybňoval existenciu dôvodov na predĺženie núdzového stavu a návrh Generálneho prokurátora nastavenie podmienok celoplošného testovania v spojení so zákazom vychádzania. Ústavný súd SR preto 31. marca 2021 nerozhodoval meritórne o tom či vládne opatrenia (uznesenie vlády č. 160, resp. vyhláška ÚVZ č. 131/2021) odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie. Teda nerozhodol o tom či zákaz verejných bohoslužieb a obradov bol oprávnený alebo nie. Potvrdzuje to napokon aj tlačové vyhlásenie Ústavného súdu. Hovorí o tom, že „Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu… je v súlade s čl.1ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.“

Náboženská sloboda predstavuje jedno zo základných ľudských práv. Ochrana ľudských práv pritom tvorí jeden z fundamentálnych pilierov spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, ktorá má podobu ústavy. Aj tu platí staré rímske pravidlo, podľa ktorého sa dohody majú dodržiavať. A preto sú v základnej legislatíve štátu zadefinované prísne podmienky, za ktorých možno základné práva obmedziť. To sa vzťahuje aj na prípad núdzového stavu vyhláseného v dôsledku pandémie. Niet pochýb, že základná legislatíva štátu (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. – viď čl. 5 ods. 4) neumožňuje v čase pandémie obmedziť náboženskú slobodu, pod ktorú priamo z ústavy patrí (okrem iného) aj právo na verejné bohoslužby a verejné obrady. Je pritom jasné, že v dôsledku vládnych opatrení (v súčasnosti uznesenia vlády č. 160 ako aj vyhlášky ÚVZ č. 131/2021) nie je možné realizovať náboženskú slobodu účasťou na verejných bohoslužbách a obradoch, čo znamená, že náboženská sloboda bola v tomto smere celkom jednoznačne oklieštená. Keďže k tomuto obmedzeniu došlo v rozpore s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., znamená to, že vláda svojimi opatreniami (pokiaľ ide o zásah do náboženskej slobody) porušila spoločenskú zmluvu medzi štátom a občanmi (ústavu), čo považujeme za vážny zásah do práv občanov ako aj za nebezpečný precedens do budúcnosti. Nápravy z porušenia každej zmluvy sa možno domáhať na súde. V prípade porušenia spoločenskej zmluvy (ústavy) zásahom do náboženskej slobody (vládnymi opatreniami) je takýmto súdom na úrovni vnútroštátnej Ústavný súd Slovenskej republiky a na úrovni európskej Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP). V súlade s vyššie uvedeným ako aj s judikatúrou súdu v Štrasburgu zastávame názor, že prijaté a opakované opatrenia proti verejným bohoslužbám pre ochranu verejného zdravia sú na Slovensku sú nielen nezákonné, ale aj nelegitímne a neprimerané.

Preto sme najprv dvakrát samostatne (15. februára a 8. marca) a následne so skupinou podnecovateľov (22. marca) žiadali Generálneho prokurátora SR, aby sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu vládnych opatrení s Ústavou SR (čl. 24) a s Európskym dohovorom o ľudských právach (čl. 9). Zároveň  sme 24. februára poslali ESĽP sťažnosť. Nami iniciované podania Generálnemu prokurátorovi na obranu náboženskej slobody sa pred Ústavný súd zatiaľ nedostali, keďže Generálna prokuratúra v tomto smere zatiaľ neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Sťažnosť na ESĽP bola už v Štrasburgu zaregistrovaná. Súd sa ňou teda bude zaoberať. Európske inštitúcie na dôvodné podnety odpovedajú, na rozdiel od členov Matovičovej vlády. List s návrhmi z 28. februára bol zaslaný všetkým jej členom. Týkal sa riešenia situácie so zablokovanými bohoslužbami, s opatreniami v nemateriálnych oblastiach (školstvo, kultúra, šport) a strategickej investície do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku. Doteraz premiér ani ministri neodpovedali, aj keď si medzitým všetci okrem jedného vyžiadali nové mandáty.Podanie na ÚS vo veci ochrany náboženskej slobody je stále možné a potrebné. Procesnú legitimáciu má prezidentka, skupina aspoň 30 poslancov parlamentu, verejná ochrankyňa práv alebo generálny prokurátor, ktorý už tieto spracované podnety dostal. V záujme spravodlivosti, ústavného poriadku a pre právnu istotu do budúcnosti je potrebné preskúmať spomínané vládne opatrenia vo veci ich súladu s ústavnou úpravou slobody náboženského vyznania a viery. Inak namiesto plurality, zodpovednej slobody, kultúry dialógu a spolupráce štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré v súlade s čl. 24 ods. 3 Ústavy “rozhodujú o svojich záležitostiach samy”, bude narastať a dominovať etatizmus, nadradenosť orgánov štátnej moci, ako aj konanie vládnych inštitúcií nad rámec platných limitov.

Ak si pritom zvykneme na obmedzovanie základných práv vládnou mocou nad medze priznané ústavou a teda na porušovanie spoločenskej zmluvy, hrozí, že sa takýto postup stane normou aj v činnosti budúcich vlád. To môže viesť (okrem iného) aj k nebezpečnej erózii koncepcie ochrany základných práv a slobôd, pri ktorej tieto nebudú v činnosti štátu rešpektované. Ostanú deklarované iba formálne ako to poznáme z obdobia komunistického režimu. Pokiaľ ide o ÚVZ, pripomíname, že ide  len o rozpočtovú organizáciou ministerstva zdravotníctva. Nie je ani len ústredným orgánom štátnej správy, no už rok siaha na základné ľudské práva. Nikde v okolitej Európe nie sú voči veriacim v chrámoch prijaté tak striktné opatrenia ako u nás. A súdy takéto zákazy už zrušili v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a Škótsku. Nedávne gesto umožnenia individuálnej pastorácie je pozitívne, no len veľmi relatívne. V podstate je to ako vrátenie obhryzenej chlebovej kôrky z odcudzeného bochníka. Aký pocit má mať okradnutý majiteľ chleba pri takomto akte? Pocit vďačnosti? Žiadne kompenzácie nebudú. A veriaci ich ani nepýtajú. Stačí im návrat k rešpektovaniu práva. Denné počty mŕtvych a hospitalizovaných klesajú. Farby COVID-Automatu by mali postupne blednúť a opatrenia by sa mali uvoľňovať. Rešpektovanie ústavného poriadku a zákonov vo všetkých oblastiach života spoločnosti je základným východiskom spravodlivosti a práva. A to nielen zo strany občanov, ale aj a predovšetkým zo strany nositeľov štátnej moci, včítane vládnej a súdnej. Je to dôležité dnes i pre budúcnosť. Len na tomto základe môžeme úspešne rozvíjať Slovensko ako spravodlivý a demokratický štát so zodpovednou, solidárnou a zdravou spoločnosťou.

Ján Figeľ Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19)

JUDr. Martin Timcsák advokát

Comments Komentáre vypnuté na Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko ÚS.

Christus vincit, Christus regnat, Christus imperat! Tento spev zaznieva na svätej omši, osobitne vo veľkonočnom období. Kristus premohol smrť, jeho zmŕtvychvstanie je najdôležitejšou udalosťou ľudských dejín. Aj keď dnes máme sklon prežívať náboženskú vieru iba v súkromí, realita Kristovej veľkonočnej obeti a zmŕtvychvstania zasahuje celé ľudstvo vrátane jeho sociálnej a politickej dimenzie.

Už po druhýkrát bolo kresťanom na Slovensku upreté sláviť veľkonočné sviatky v kostoloch. Slovenskí politickí predstavitelia, na rozdiel od väčšiny iných v Európe, sa rozhodli nerešpektovať verejné bohoslužby ako podstatnú súčasť náboženskej slobody a prejavu a z obáv pred možným šírením pandémie ich úplne zakázali.

Preto budeme každý deň a osobitne nedele, až pokým sa neobnovia verejné bohoslužby, individuálne prichádzať so sviečkou pred svoj chrám a v tichu sa budeme modliť (napr. v čase konania svätej omše modlitbu sv. ruženca) za ukončenie zákazu verejného slávenia svätých omší a za dodržiavanie náboženskej slobody na Slovensku. K tomu pozývame (pri zachovaní potrebných opatrení) všetkých veriacich. A aj neveriacich, ktorí si ctia náboženskú slobodu a uvedomujú si dôležitosť kresťanstva pre slovenskú spoločnosť, pozývame takýmto gestom podporiť tento úmysel.

Radi by sme pridali aj krátke zdôvodnenie.

Akokoľvek je dôležité obmedzovať stretávanie, aby sa zamedzilo šíreniu vírusu, niekoľkomesačné zavretie kostolov a stále platný zákaz účasti veriacich na svätej omši je jednoducho neprijateľný. Svätá omša je podstatnou súčasťou katolíckej viery.

Nedeľa ako deň vzkriesenia nie je „len spomienkou na dajakú minulú udalosť, ale je slávením živej prítomnosti Vzkrieseného medzi veriacimi. Aby sa táto prítomnosť zvestovala a prežívala primeraným spôsobom, nestačí, aby sa Kristovi učeníci modlili individuálne.“ (Ján Pavol II, Dies Domini, 31) „Eucharistia je vrcholom a centrom života cirkvi.“ (Ján Pavol II., Ecclesia de Eucharistia, 31)

Ak štát uznáva, že nemôže úplne obmedziť ekonomický život, cestovanie, nákupy potravín či dokonca chovateľských potrieb pre zvieratá, nemôže, ak chce byť spravodlivý, úplne zakázať ani stretávanie sa v kostoloch pri bohoslužbách. Takisto ako iné práva môže byť aj právo na verejné náboženské slávenia iba v nevyhnutnej miere a primeraným spôsobom obmedzené (napr. rozostupy, primerané obmedzenie počtu účastníkov a pod.), nie však úplne zrušené na niekoľko mesiacov. Akokoľvek sú nasledujúce slová nepríjemné, odrážajú realitu: niekoľkomesačný zákaz verejného slávenia svätých omší, a osobitne jeho platnosť počas najväčších kresťanských sviatkov, vyvoláva silné pochybnosti o vernosti Ústave SR a princípom právneho štátu zo strany tých, čo tento zákaz vydali. Zdá sa, akoby si najvyšší vládni činitelia neuvedomovali zmysel, pre ktorý štát existuje: starosť o spoločné dobro, ktorého súčasťou sú prirodzené práva a slobody občanov vrátane náboženskej slobody.

Takto o tom píše veľký pápež Lev XIII. v encyklike Sapientiae Christianiae:

„Ale ak zákony štátu sú očividne v rozpore s Božím zákonom, obsahujúc prvky, ktoré škodia Cirkvi, alebo nariaďujú nepriateľské príkazy voči povinnostiam uloženým náboženstvom, … potom vskutku vzdorovať sa stáva pozitívnou povinnosťou a poslúchať zločinom; navyše zločinom spojeným s priestupkom voči samotnému štátu, nakoľko každý ničiaci útok voči náboženstvu je aj hriechom proti štátu. A tu znova je zrejmé, aké nespravodlivé je obvinenie z podnecovania vzbury voči štátu; pretože poslušnosť voči vládcom a zákonodarcom sa neodmieta, ale ide o odklon od ich vôle len v tých nariadeniach, v ktorých nemajú žiadnu moc. Na príkazy, ktoré sú vydávané nepriateľsky voči úcte Bohu, a teda idú poza rámec spravodlivosti, musí byť nazerané ako na niečo, čo v skutočnosti nie je zákonom.“ (SCH, 10)

Sme presvedčení, že tieto slová sa vzťahujú aj na opatrenia, ktoré majú samy o sebe dobrý cieľ (akým je ochrana verejného zdravia), pokiaľ majú tento cieľ dosiahnuť neprimeranými prostriedkami. 

Signatári výzvy:

Juraj Šúst, Timotej Križka, Anton Chromík, Tomáš Kováčik, Ján Figeľ, Vladimír Palko, Jozef Filko, Michal Čop, Dariusz Żuk-Olszewski, Beáta Katrebová Blehová, Erik Zbiňovský, Dárius Hatok, Martina Bednáriková, Richard Matéffy, Patrik Daniška, Mikuláš Hučko

K výzve sa možno pridať na tejto stránke.

Comments Komentáre vypnuté na Veľkonočná výzva za zrušenie zákazu verejných bohoslužieb.

Milí bratia a sestry,

po 40-dňovom Pôstnom období opäť spievame radostné „aleluja“ – spievame, pretože samotné slová nestačia… Ako kresťania poznáme podrobne, na základe Svätého Písma, Ježišov veľkonočný príbeh – jeho umučenie, smrť, pochovanie i slávne vzkriesenie. Ale čo sa odohráva v pozadí tohoto príbehu?

            Autor Skutkov apoštolov – svätý Lukáš, v dnešnom prvom čítaní (Sk 10, 34a. 37-43) zachytil Petrove slová o trojakom svedectve: Prvé hovorí o svedectve v judejskej krajine
a Jeruzaleme – teda Ježišov život, zázraky, uzdravenia a udalosti ukrižovania. Druhé o svedectve v udalostiach bezprostredne po vzkriesení, kedy učeníci spoznávajú svojho Pána pri stolovaní a napokon tretie, ktoré opisuje ako svedectvo odpustenia hriechov. To je život Pána Ježiša, ktorý sa má stať aj našim životom práve prostredníctvom sviatostí.

            Starobylé texty úvodného spevu nám predkladajú slová samotného Ježiša: „Vstal som z mŕtvych a som Otče stále s tebou; kladieš na mňa svoju ruku“. Ježiš pozdravuje svojho Otca a akoby parafrázoval Žalm 139: „Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia aj tam si; keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie“. A tieto slová Zmŕtvychvstalého, ktorými sa obracia na Otca hovorí aj nám: Vstal som z mŕtvych a som odteraz už stále s tebou. Moja ruka ťa podopiera. Kdekoľvek by ti hrozilo, že padneš, padneš do mojich rúk. Tam kde sa cítiš sám a opustený, dokonca aj pri bráne smrti som pri tebe. Ži svoju všednosť v mojich rukách!

            Niekto sa zamýšľal, prečo Ježiš vo svojich výrokoch „Ja som“ (Dobrý Pastier, Brána…) nepovedal „Ja som láska“? Pretože Ježiš to dokazoval svedectvom svojho života a pre lásku je dobré, keď je medzi dvomi – preto Zmŕtvychvstalý klope na dvere nášho srdca a čaká či ho doň vpustíme.

Prajeme Vám požehnané Veľkonočné sviatky, nech sú naplnené radosťou z Kristovho zmŕtvychvstania, ktorý premáha moc hriechu!

Comments Komentáre vypnuté na Veľkonočná nedeľa.

V rámci roku sv. Jozefa na každý deň pôstneho obdobia ponúkame zamyslenie k niektorému aspektu života svätého Jozefa plus modlitba, všetko aj v audioformáte. Viac na https://www.tvojstrom.info/2021/02/post2021-kazdy-den-so-svatym-jozefom.html , najbližšie dni aj s textami aj nahttps://www.farnostskalite.sk/2021/02/post-2021-zaciatok-postneho-obdobia.html . Texty sú prevzaté z existujúcich pobožností, len trochu upravené, plus narozprávané pre tých, čo neradi čítajú. Zatiaľ sú hotové najbližšie 2 týždne, postupne pribudnú ďalšie.

Krížová cesta v prezentáciách – https://www.farnostskalite.sk/2021/02/post-2021-poboznost-krizovej-cesty.html
Pôstna aktivita pre deti – KPKC pripravilo zaujímavú, peknú a veľmi jednoduchú aktivitku pre deti, info je na https://kpkc.sk/postna-aktivita-2021 .

Nedeľné katechézy – Stále vznikajú nedeľné katechézy pre rodiny s deťmi, tu je aktuálna https://www.tvoj-strom.info/2021/02/nedelna-katecheza-6-cezrocna-nedela.html

Ponúkame 3 videokatechézy pre rodičov a krstných rodičov. V prvej sú vysvetlené niektoré symboly krstnej liturgie, druhá podčiarkuje tému odovzdávania viery a záväzku rodičov a krstných rodičov a v tretej sa venujem modlitbe v rodine. Katechézy trvajú okolo 15 minút, nájdete ich na stránke https://krst.tvoj-strom.info/video . 

ďakujeme

Comments Komentáre vypnuté na Katechézy.

Vážený pán minister Heger,

už rok robíme, čo je v našich silách, aby sme štátu pomohli v zápase s pandémiou. Naše doterajšie prosby o najzákladnejší priestor pre duchovnú službu nepriniesli žiaden výsledok. Osobné stretnutie s pánom premiérom sa neuskutočnilo pre politické problémy.

Výkonná moc v krajine obmedzila náboženskú slobodu neprimeraným spôsobom. Kým lekári a vedci v konzíliách majú pre legitímne prejavy náboženskej slobody aj vo výnimočnom stave pochopenie, tieto sa pravdepodobne stali predmetom na výmenu pri politických súbojoch. Vydržali sme aj neadekvátne obmedzenia a spôsoby zaobchádzania, lebo sme chceli (a stále chceme) podržať krajinu v boji. „Spolu to zvládneme“ sme nepokladali len za prázdne heslo. Rok sme sa zdržali akýchkoľvek kritík, hoci nás viacero komunikačných prejavov, ktorých sme boli svedkami, mrzelo.

Ignorovanie zásadných požiadaviek Cirkvi sa však stalo neudržateľné. Je zbytočné rozoberať, pod akým tlakom sme celé mesiace – od ľudí, ktorí si žiadajú aspoň najzákladnejšiu duchovnú starostlivosť. Takú, ktorá sa jednoducho nedá poskytnúť cez televízor. Tíšime, upokojujeme, zmierňujeme, kde sa dá. Štát ale neustále predlžuje úplný lockdown náboženského života – a tak ľudia síce bez ťažkostí môžu stáť vedľa seba v doprave, v obchodoch, na výdajných miestach akéhokoľvek tovaru, pri výrobných linkách či v radoch na testovanie, ale do kostola a ani na sväté prijímanie už mesiace legálne prísť nemôžu. Z týždňa na týždeň na našu adresu rastú výzvy vzoprieť sa neprimeranosti opatrení.

Nesieme zodpovednosť za veriacich a nechceme dopustiť, aby ich ohrozilo brachiálne vynútenie obmedzení. Dôrazne však nesúhlasíme s nadmerným zasahovaním štátu do náboženského života v krajine a sme presvedčení, že dochádza k neadekvátnemu obmedzeniu náboženskej slobody, ktorá má byť – v príslušnej miere – rešpektovaná aj vo výnimočnom stave.

Chceli sme sa vyhnúť sporom a dúfali sme v ústretovosť štátu.

Vážený pán minister, napríklad včera sme zareagovali aj na Vašu ostatnú výzvu pomôcť seniorom s registráciou na očkovanie: Katolícka charita zriadila bezplatné číslo s rozsiahlym tímom ľudí v pozadí: kresťanské spoločenstvá mladých sa aktivizujú po celom území Slovenska. Viete, že naši kňazi a rehoľníci vytrvalo pomáhajú v nemocniciach. Stojíme pri ľuďoch, ktorí sú pandémiou najviac zasiahnutí. No odmietnutie garantovania ešte aj individuálnej pastorácie – a aspoň minimálnej, presnými pravidlami stanovenej možnosti verejných bohoslužieb, je pre nás veľkým sklamaním. Pritom naši susedia vôbec nemajú plošné zákazy bohoslužieb. Je známe, že vo viacerých krajinách sveta už súdy vyhlásili zásahy výkonnej moci štátu do náboženskej slobody za nezákonné či neprimerané. Naposledy v Škótsku. Hoci sme z našej strany neiniciovali kroky takouto cestou, naliehavo žiadame, aby Slovensko primerane rešpektovalo náboženskú slobodu a bralo ohľad na duchovné potreby svojich obyvateľov.

Mons. Stanislav Zvolenský, Bratislavský arcibiskup-metropolita, predseda KBS

Comments Komentáre vypnuté na Predseda KBS: Ignorovanie požiadaviek Cirkvi sa stalo neudržateľné!

Zákaz verejných bohoslužieb považuje predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a expredseda KDH Ján Figeľ za porušenie ústavného a medzinárodného práva. Žiada preto vládu, aby upravila pravidlá COVID automatu tak, aby sa zachovalo právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie. Zároveň podal v tejto veci podnet Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a tiež generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR.

Ústavný zákon neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo.

Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Figeľ argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka.

„Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje jej duševné zdravie,“ uviedol v liste premiérovi a členom vlády.

Upozornil tiež, že v pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované tak striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku. Rozumným a jednoduchším východiskom môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

TASR.

V zhode s mnohými spoluobčanmi preto žiadam vládu o bezodkladné prijatie rozhodnutí, ktoré povedú k zmene §4 a ďalších ustanovení Vyhlášky ÚVZ (tzv. covid automat) tak,

1) aby bolo rešpektované základné právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie v spoločenstve a verejne, ako to garantuje čl. 24 Ústavy SR a čl. 9 Európskeho dohovoru a aby prijaté obmedzenia s cieľom ochrany zdravia nespochybniteľne spĺňali kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti. Ústavný zákon 227/2002 Z. z. o núdzovom stave neumožňuje vláde prijať zákaz verejných bohoslužieb.

Rozumným a lepším východiskom z neústavného stavu a spravodlivým riešením v súlade s právom môže byť prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločností na základe dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

Ako adekvátny model pre „duchovnú výživu“ môžu poslúžiť opatrenia platné pre dostupnosť „fyzickej výživy“ (potravín), drogérie a základných potrieb obyvateľov, ktoré stanovuje Vyhláška ÚVZ (limit počtu osôb podľa plochy chrámu), v kombinácii s dodržiavaním základných protiepidemických pravidiel. Primerané a logické je umožniť účasť na bohoslužbách pre ľudí s negatívnym testom a hlavne pre rastúci počet zaočkovaných (k 7. marcu vyše 338-tisíc).

2) Vláda a ÚVZ by nemali ďalšie prijímané opatrenia pre oblasť verejného náboženského a duchovného života spájať s opatreniami „športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy“. Táto oblasť sa má riešiť samostatne, priamo a jednoznačne.

Zároveň je potrebné pri ďalšom pokračovaní protiepidemických obmedzení podporiť samostatné, špecifické a primerané podmienky pre udržanie živej kultúry a športovej činnosti. Kultúra ako tvorivý sektor si zaslúži citlivé opatrenia, podobne ako ekonomika, ktorú vnímame ako zásadnú pre vitalitu spoločnosti. Povedané hanusovsky, človek a kultúra sú dve tváre tej istej reality.

Európa je z hľadiska histórie a súčasnosti svetovou veľmocou v kultúre a športe, lebo im poskytovala osobitný význam, podporu a priestor. Kultúra a vzdelanie najviac ovplyvnili dejiny Európy. Slovensko by malo byť v centre takéhoto chápania a vývoja nielen zemepisne, ale hlavne mentálne a prakticky. Primerané opatrenia a fungovanie nemateriálnej sféry života človeka a spoločnosti, vrátane vzdelania, kultúry a športu, sa nám vrátia v zdraví a celkovej zrelosti našich obyvateľov, zvlášť mladých.

3) Podľa čl. 40 Ústavy SR “Každý má právo na ochranu zdravia.” Pri pandémii ide nielen o ochranu zdravia, ale aj životov vo veľkom rozsahu. Bez účinnej prevencie a v jej rámci dostupnej a bezpečnej vakcinácie, bude štát opakovane zlyhávať z hľadiska tejto zodpovednosti.

Ján Figeľ.

List s uvedenými návrhmi bol 1. marca 2021 zaslaný premiérovi a všetkým členom vlády, tiež prezidentke SR a predsedovi NR SR. Jeho plné znenie spolu s hlavnými právnymi argumentmi podnetu pre ESĽP je dostupné na tejto adrese.

Bratislava 22. marca (TK KBS) Slovenskí katolícki biskupi sa pri spoločnom rokovaní zhodli, že podnet Jána Figeľa na podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci úplného zákazu verejných bohoslužieb je dobrá iniciatíva.

Praktické znemožnenie nielen verejných slávení, ale aj individuálnej pastoračnej služby na základe platných nariadení predstavuje neadekvátny, ba aj neúnosný zásah verejnej moci do náboženského života.

„Opakované žiadosti Cirkvi o nápravu, žiaľ, štátni predstavitelia neberú do úvahy,“ povedal pre TK KBS Mons. Stanislav Zvolenský, predseda KBS.

Dodal, že Cirkev už rok nabáda na dôsledné zachovávanie opatrení, pokoj a trpezlivosť. V úsilí o spoločné dobro a ochranu života obyvateľov zniesla viaceré nadmerné zásahy do svojho pôsobenia, a to bez sporov a konfliktov.

Avšak stav pretrvávajúci od nového roka, ktorý duchovný život v krajine celkom odsunul na vedľajšiu koľaj, vyvoláva čoraz väčšiu nespokojnosť. Biskupi vnímajú, že ľudia si oprávnene žiadajú primeranejšie určenie pravidiel vzhľadom na svoje duchovné potreby.

Hoci Cirkev podľa Mons. Zvolenského robí, čo je v jej silách, aby sa ťažkosti riešili komunikáciou a dohodou, mnohí nadobúdajú presvedčenie, že štát kvôli vnútorným sporom stratil ochotu zaoberať sa duchovnými potrebami svojich obyvateľov.

„Spôsob, ktorým sa obmedzujú možnosti pastoračnej služby, a s nimi aj uplatňovanie náboženskej slobody v krajine, žiaľ, prekračuje hranice primeranosti. V danej situácii preto všetci slovenskí biskupi iniciatívu pána Figeľa vnímajú ako správnu a potrebnú,“ uzavrel predseda KBS.

Comments Komentáre vypnuté na Zákaz bohoslužieb je podľa Figeľa porušením ústavného práva.

Odkedy o otvorení kostolov začali hovoriť slovenskí biskupi, poslanci Kresťanskej únie a najmä minister Milan Krajniak, bohoslužby sa aspoň na chvíľu dostali do centra verejnej debaty. Aj keď všetci, ktorí reagovali na ich návrh ho označili za nerozumný, nezdá sa, že by to tak skutočne bolo.

Argumenty odporcov otvárania chrámov by sme mohli rozdeliť do troch skupín. Príkladom prvej je článok Denníka N, kde autorka pripomína zoznam najrizikovejších činností, ktorý vypracovalo ministerstvo zdravotníctva. V tomto zozname patria kostoly medzi najrizikovejšie miesta. Podľa neho sú údajne viac rizikové ako napríklad svadby, objímanie, jazda v MHD, či dokonca večera v reštaurácii. Väčšie riziko ako v kostole vám podľa ministerstva hrozí už len v nočnom bare či na diskotéke. Uvedený zoznam veľmi pravdepodobne vychádza z rebríčka, ktorý zostavila Texaská zdravotnícka organizácia, keďže poradie aktivít, ktoré vytvorilo naše ministerstvo je v podstate totožné s tým, čo sa nachádza v americkom rebríčku. Tu však vystáva viacero problémov. Po prvé, americkí zdravotníci na zozname nehovoria o kostoloch, ale o náboženských podujatiach, ktoré sú však tak veľmi rizikové až vtedy, ak sa ich zúčastní 500 a viac účastníkov, čo však už naše ministerstvo neuvádza. Z ďalšieho článku dokonca vyplýva, že tento zoznam sa vlastne vzťahuje na jednotlivé miesta pred zavedením protiepidemiologických opatrení. Preto v ňom oslovený odborník hovorí, že v kostoloch môžeme riziko znížiť nosením rúška, dezinfekciou a dodržiavaním rozostupov.

Nikto tu nechce spochybňovať našich odborníkov pôsobiacich na ministerstve zdravotníctva, no aj to, že v okolitých krajinách nechali kostoly otvorené aj napriek lockdownom ukazuje, že vedecký pohľad, aký zastávame v otázke kostolov na Slovensku je skôr raritou ako pravidlom. Ak by totiž bola medzi odborníkmi zhoda na tom, že kostoly sú skutočne natoľko rizikové, je len ťažko predstaviteľné, že by ostali otvorené v toľkých krajinách, vrátane všetkých našich susedov, a to dokonca aj v Česku, ktoré je jednou z najateistickejších krajín na svete. Okrem toho, ak by boli kostoly skutočne tak veľmi rizikové, nemali by mať všetky tieto krajiny kvôli kostolom, ako vysoko rizikovým miestam, ktoré nechali otvorené, vyššie čísla nakazených ako my? A vlastne, ak by boli kostoly skutočne tak veľmi rizikové, ako sa uvádza, tak by u nás mal už dávno výrazne klesnúť počet nakazených, keďže kostoly sú od začiatku lockdownu jedným z mála miest, ktoré sú skutočne zatvorené.

Dôkazy o hromadnom šírení chýbajú

Iný argument ponúka denník SME, ktorý píše o sekte Sinčchondži, ktorej kostol mal byť epicentrom nákazy v Južnej Kórei. Tento prípad sa však udial ešte vo februári 2020, teda v čase, kedy v chrámoch neplatili tak prísne obmedzenia ako po prepuknutí vírusu. Podobný prípad spomína aj už zmieňovaný článok Denníka N, kde zas autorka píše o prípade dvoch kostolov na Slovensku, kde sa údajne nakazilo až 60 ľudí. Tu však treba povedať, že o týchto prípadoch vieme len veľmi málo a dokonca ani nevieme, či sa skutočne udiali v kostole, alebo sa nejedná o známy prípad prenosu koronavírusu u františkánov na Orave, ktorý sa však neodohral v kostoloch a ktorý bol, mimochodom, taktiež spochybnený. Po uverejnení správy o týchto dvoch prípadoch však KBS vydala vlastný covid automat, ktorý ešte viac sprísnil hygienické nariadenie v kostoloch. Tieto dva prípady navyše pochádzajú pravdepodobne ešte z leta. No ak by boli kostoly skutočne tak nebezpečnými miestami pre šírenie koronavírusu, ako je možné, že počas vianoc, kedy boli kostoly plné, nebol medializovaný žiadny prípad ohniska nákazy v kostoloch? A napokon, ak by kostoly skutočne boli tak nebezpečné, média by predsa priniesli mnohé informácie o ďalších prípadoch hromadného šírenia koronavírusu v kostoloch v zahraničí.

Situáciu to zjavne nezhorší

Posledný rozšírený argument hovorí o tom, že kostoly sú nebezpečné preto, lebo sa v nich stretávajú najmä starší ľudia, ktorí patria k najrizikovejšej skupine ľudí. No ak je to skutočne tak, prečo to isté, čo platí pre kostoly, neplatí aj pre obchody? Ak je skutočne tak nebezpečné, aby sa starí ľudia stretávali na jednom mieste, prečo štát postupuje v prípade obchodov presne opačne, a prikazuje obchodníkom, že musia vyčleniť čas predaja, kedy do obchodu môžu vstúpiť len seniori? Ak sa teda chceme držať faktov, ako to navrhujú všetci, ktorí sa k téme vyjadrili, musíme uznať, že otvorenie kostolov pri dodržaní prísnych hygienických opatrení zjavne situáciu ohľadne koronavírusu nijako nezhorší. Práve naopak, niektorým to môže pomôcť zvládnuť pandémiu lepšie. Ako vo svojom článku pripomína aj Peter Bárdy z Aktualít, existuje viacero štúdií, ktoré potvrdzujú, že viera môže pozitívne ovplyvňovať zdravotný stav ľudí, čo konštatuje aj Svetová zdravotnícka organizácia. Možno aj preto nechala kostoly počas najtvrdšieho lockdownu otvorené mimo iných aj britská vláda, ktorá uznala „zásadný prínos verejných bohoslužieb pre duchovné blaho občanov“.  Tá vo svojom rozhodnutí vychádzala aj z vyjadrenia tamojšieho úradu verejného zdravia (Public Health England), ktorý konštatoval, že vďaka veľkému úsiliu vynaloženom mnohými ľuďmi pri implementácii postupov nariadených PHE môžu kostoly ostať otvorené.

Rozpor s ústavou

A napokon, otázka zatvárania kostolov nie je len epidemiologickou otázkou. V tejto oblasti sa totiž v posledných mesiacoch odohrala séria súdnych bitiek, ktorú v každej krajine, kde sa zákaz bohoslužieb dostal na súd vyhrali tí, ktorí tvrdili, že úplný zákaz konania verejných bohoslužieb je protiústavný. A to v Nemecku, Francúzsku, či v USA, kde Najvyšší súd konštatoval, že štát má pristupovať rovnako k náboženským, ako aj k svetským aktivitám a ak sa ľudia môžu zhromaždiť vo vnútri na autobusových staniciach a letiskách, v práčovniach a bankách, v železiarstve a v obchodoch s alkoholom, nie je dôvod, prečo by sa nemohli pri rovnakých obmedzeniach zhromažďovať v kostoloch, synagógach či mešitách, najmä ak sú náboženské inštitúcie pripravené, schopné a ochotné dodržiavať všetky bezpečnostné opatrenia. Mimochodom, aj tu v jednom z rozhodnutí súd poukázal na to, že je zaujímavé, že žiadny štát okrem Kalifornie nezašiel až k úplnému zatvoreniu chrámov. Ak teda na Slovensku ideme otvárať záhradkárstva, aby ľudia mohli v rámci psychohygieny nakúpiť semená a tráviť čas v záhrade, skutočne je len ťažko obhájiteľné, prečo by sme pri dodržaní prísnych hygienických podmienok nemali otvoriť aj kostoly pre slávenie verejných bohoslužieb.

Na záver už len jedna krátka poznámka. V celej situácii okolo zatvorenia kostolov a zákazu verejných bohoslužieb na Slovensku je len ťažko pochopiteľné konanie viacerých aktérov, ktorým by malo na obnovení bohoslužieb záležať.

Michal Čop (denník Štandard)

Comments Komentáre vypnuté na Otvorenie kostolov nie je z vedeckého pohľadu nerozumné.

Ak otvoríme kostoly, účasťou na bohoslužbách umožníme veľkej skupine ľudí na Slovensku, aby sa modlili a prosili Boha nielen za seba, ale za všetkých ľudí na Slovensku.

Je možné, že sa teraz na mňa spustí vlna internetového a mediálneho hejtu. Napriek tomu verím, že veľa ľudí bude mať záujem aj o iný uhol pohľadu na súčasnú situáciu v súvislosti s covidom a ochranou nášho zdravia a životov.

V našich životoch sa dejú veci, ktoré sú logické a vedecky vysvetliteľné. Ale dejú sa aj veci, ktoré nedávajú vedeckú logiku, a predsa sú v našich životoch rovnako reálne a môžu nám pomôcť.

Každý týždeň u nás na ministerstve vyhodnocujeme informácie zo zariadení sociálnych služieb. Vďaka obetavej starostlivosti zamestnancov máme na Slovensku nižšiu úmrtnosť na covid ako v Česku či Nemecku a výrazne nižšiu úmrtnosť ako vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku alebo vo Veľkej Británii. Sú aj logické vysvetlenia. Už od novembra 2020 plošne preplácame vitamín D3, začali sme o mesiac skôr ako v Británii a ukazuje sa, že to pomáha, aby priebehy ochorení boli miernejšie. Pravidelne minimálne raz za štrnásť dní plošne testujeme klientov aj zamestnancov ZSS. Zabezpečili sme 200 kyslíkových generátorov, ktoré pomáhajú chorým, aby nemuseli byť hospitalizovaní, čím pomáhame aj nemocniciam. Bezplatne distribuujeme ochranné pomôcky. Lenže zaznamenali sme aj jeden jav, ktorý sa nedá vysvetliť vedecky a logicky. Čoraz častejšie nás klienti a aj zamestnanci zariadení žiadajú o duchovnú službu. Pretože na vlastnej aj sprostredkovanej skúsenosti vidia, že modlitba ľuďom pomáha. Zjednodušene povedané, v zariadeniach s Covidom, kde sa s klientmi chodí modliť duchovný ich cirkvi alebo denominácie, v prípade katolíkov vysluhuje aj sviatosti svätého prijímania, spovede, pomazania chorých, z takýchto zariadení nám hlásia lepšie priebehy ochorení klientov, ktorí majú aj duchovnú pomoc.

Začal som sa o túto skúsenosť zaujímať a pýtal som sa v nemocniciach, či nemajú podobnú skúsenosť s duchovnou službou. Dostal som viaceré potvrdenia takejto skúsenosti. Nie, nemám k dispozícii žiadnu vedeckú štúdiu a dôkazy. Asi sa ale môžeme zhodnúť na tom, že duchovná služba a modlitba ľuďom uškodiť nemôže. A vyzerá to tak, že viacerým ľuďom zjavne pomáha.

Momentálne sme v boji s pandémiou na „náhornej plošine”. Rast sme zastavili, ale pokles nie a nie prísť. Verím, práve v takejto situácii nám modlitba môže pomôcť. Čo keby sme dovolili ľuďom, aby sa mohli za presne vymedzených podmienok zúčastniť bohoslužieb a modlili sa za všetkých ľudí na Slovensku? Za veriacich aj neveriacich. Aby nás Boh našich otcov a dedov ochránil pred covidom a zbavil nás covidu čo najrýchlejšie. Verím, že by to pomohlo nám všetkým. Námietky samozrejme očakávam. Prečo by sme mali otvoriť kostoly pre veriacich skôr ako obchody a kiná pre všetkých? Nielen preto, že účasť na bohoslužbách je ako súčasť náboženskej slobody chránená ústavou a návšteva kina nie. Nielen preto, že zahradkárske potreby sme otvorili, lebo ide jar. Je tu ešte jeden rozdiel. Účasťou na bohoslužbách umožníme veľkej skupine ľudí na Slovensku, aby sa modlili a prosili Boha prostredníctvom liturgie nielen za seba samých, ale za všetkých ľudí na Slovensku. Liturgia a modlitba nie je, akoby sa mohlo niekomu zdať, iba umožnenie časti ľudí, aby sa venovali svojmu „koníčku”. Vypovedané slovo má veľkú moc. Spoločne vypovedané slovo ešte väčšiu. V tomto prípade to budú slová prosby o pomoc a požehnanie pre ľudí na Slovensku. Asi uznáte, že je to trochu iný „žáner” ako návšteva kina, obchodu alebo záhradkárskych potrieb.

Máme aj jeden overiteľný historický príklad. V roku 1710 koncom jari zasiahol mesto Trnava mor. Prvá obeť bola zaznamenaná 19. júna 1710. Nasledovali mesiace a mesiace tvrdého lockdownu, ale nepomáhali. V novembri 1710 bola Trnava stále „zavretá”, ale mor sa šíril ďalej a kosil bohatých aj chudobných. Zúfalí občania sa rozhodli v spoločnej modlitbe prosiť o pomoc Pannu Máriu. Následne sa 21. novembra 1710 celé mesto zhromaždilo v Dóme sv. Mikuláša pri zázračnom obraze Panny Márie. Potom po modlitbách v procesii obišli námestie a Trojičný stĺp a za hlaholu všetkých zvonov v meste sa vrátili naspäť do Dómu sv. Mikuláša. A stal sa zázrak. Od toho momentu mor skončil. Od toho momentu už v Trnave nikto na mor nezomrel.

Ako veriaci človek som sa vo svojom živote veľakrát presvedčil, že duchovný svet je rovnako reálny ako ten viditeľný, v ktorom žijeme. Nijako tieto svoje skúsenosti iným ľuďom nenanucujem, ale rád sa o ne podelím s tými, ktorí majú záujem. Som racionálny človek a na základe vlastných skúseností som presvedčený, že viera v Boha a rozum sa nevylučujú, ale dopĺňajú. Súhlasím s Benediktom XVI., že máme podporovať vedecké bádanie, pretože ak veríme, že máme Pravdu, žiadne vedecké bádanie v konečnom dôsledku nemôže dospieť k ničomu, čo bude s našou vierou v rozpore. Vyzývam aj na opačný prístup. Ak môžeme urobiť niečo, čo môže pomôcť a nikomu to neuškodí, urobme to. Prosím ľudí, ktorí nie sú veriaci, aby nám dovolili urobiť prostredníctvom modlitby a liturgie niečo pre nás všetkých. Ja osobne verím, že nám to všetkým môže pomôcť. Viem, že veľa z vás si myslí, že je to nevedecké. Ale čo môžete stratiť? Nevyzývam na vzburu. Rešpektujem, že súčasné vyhlášky ÚVZ konanie verejných bohoslužieb zakazujú. Vyzývam na diskusiu, za akých všeobecne dohodnutých podmienok verejné bohoslužby povoliť. Minimálne na diskusiu o tom, za akých podmienok povoliť ľuďom individuálne pristupovať k svätému prijímaniu a spovedi. Tak ako to bolo počas prvej vlny pandémie. Myslím si, že by sme k tomu mohli dospieť s blížiacou sa Veľkou Nocou diskusiou a dohodou naprieč celou spoločnosťou.

Ak čítate tieto riadky a ste veriaci, asi rozumiete a chápete, o čo mi ide. Ak ste neveriaci, ďakujem, že ste tento dlhší text dočítali až sem. Neargumentujem teraz smerom k vám právom na náboženskú slobodu, ktorú máme zakotvenú v ústave. Apelujem na vašu veľkorysosť a dobromyseľnosť. Prosím iba, aby ste sa zamysleli nad otvorením kostolov z tohto uhla pohľadu: stratiť tým v súčasnej situácii asi nemôžete nič. Ale modlitbou a liturgiou nás veriacich môžeme získať všetci. Pomoc a nádej, ktorú teraz potrebujeme všetci.

Milan Krajniak

Comments Komentáre vypnuté na Otvorme kostoly. Duchovná služba pomáha zvládať Covid lepšie.

„My, katolícki biskupi Slovenska, zídení cez internet na 98. plenárnom zasadaní KBS, s veľkým znepokojením vnímame ako sa sčítanie obyvateľstva stáva nástrojom politického boja a kampane namierenej proti Cirkvi. História poskytuje nemálo príkladov, keď sa sčítania stali obeťou politických záujmov, ktorým realita nevyhovovala. Žiaľ, situácia ukazuje, že takéto spôsoby manipulácie nepatria len do minulosti.

Vyzývať dnes ľudí, aby sa k svojmu vierovyznaniu neprihlásili, je nielen prejavom intolerancie voči náboženstvu, formou útoku na náboženskú slobodu, ale aj zámerným úsilím o znehodnotenie sčítania. Ak takúto iniciatívu vyvíjajú a investujú do nej súkromné osoby, ako bolo možné vnímať v uplynulých týždňoch, je to zvláštne: ak sa však ukáže, že s tým prichádza aj jedna z vládnych strán, ba využíva na tento účel silu médií, smeruje to k popretiu zmyslu samotného sčítania.

Bolo by nepredstaviteľné, ak by sa dnes niekto pokúsil presviedčať príslušníkov národnostných menšín, nech sa neprihlásia k svojej národnosti, aby sa tak znížili príspevky na ich podporu. V prípade príslušnosti k vierovyznaniu sa to však bez váhania robí. Keď sa sčítanie stane prostriedkom politickej kampane a šírenia animozity voči cirkvám, jeho výsledky nebudú mať výpovednú hodnotu.

Usilujeme sa vlievať vieru a nádej, zmierovať a pozitívne motivovať ľudí k solidarite i vzájomnej pomoci v náročných časoch. Naši duchovní aj laickí veriaci, medzi nimi mnohí lekári a zdravotníci, záchranári, policajti a vojaci, slúžia v nemocniciach, v hospicoch, charitách, na uliciach aj medzi ľuďmi bez domova – bez ohľadu na náboženskú príslušnosť kohokoľvek. Pomáhame na Blízkom Východe, stovkám utečencov v Iraku, tisícom detí v školách v afrických krajinách. Mnohí naši kňazi sú už celé týždne v dobrovoľníckej službe na covidových oddeleniach, kde sa snažia byť užitoční pre všetko, čo nemocnice potrebujú.

Nemíňame prostriedky na kampaňové bilboardy. O to s väčším prekvapením sledujeme, že sa investujú peniaze do kampaní namierených proti cirkvám, osobitne Katolíckej, a najnovšie sa do nich priamo zapájajú aj politickí predstavitelia.“

Comments Komentáre vypnuté na KBS: Zneužitie sčítania obyvateľstva na kampaň proti Cirkvi.

Vážený pán predseda vlády, Vážená pani ministerka, Vážený pán minister,

obraciame sa na Vás v situácii, ktorá je pre Slovensko mimoriadne náročná. Citlivo vnímame problémy spôsobené ochorením Covid-19. Rešpektujeme prijímané opatrenia a apelujeme na ich dodržiavanie. Naši duchovní s ochotou slúžia na covidových oddeleniach – nielen ako kňazi, ale aj ako dobrovoľníci, sanitári, či pomocníci. Vieme preto „z prvej ruky“ o vážnosti situácie. Napokon aj žiaľ, ktorý zdieľame s ľuďmi pri pohreboch, sa stal našou každodennou skúsenosťou.

Zároveň Vám však chceme povedať aj o duchovnom trápení, s ktorým sa na nás obracia čoraz viac veriacich. Svätá spoveď a sväté prijímanie pre nich vždy boli zdrojom povzbudenia, sily a vnútornej rovnováhy. Teraz sú však mesiace bez sviatostí, a nemajú legitímny spôsob ako ich prijať. To prehlbuje utrpenie, ktoré priniesla pandémia. Úzkosti a konflikty, ktoré mnohí dokázali tlmiť vďaka sviatostiam, nadobúdajú na sile. Dokonca psychológovia, ktorých naši duchovní svojou službou odbremeňovali, teraz hovoria o veľkom tlaku nových prípadov.

Veriaci majú pocit, že ich Cirkev v ťažkom čase opustila. Opatrenia nám však prakticky zväzujú ruky a znemožňujú pôsobenie. Nejde len o hromadné podujatia, ale aj o individuálnu pastoračnú službu. Pritom okolité krajiny tak tvrdé reštrikcie cirkvám nezaviedli. Mrzí nás, keď na niektorom mieste ľudia stratili trpezlivosť a prekročili pravidlá, hoci na ne stále upozorňujeme. Máme vytrvalú ochotu spolupracovať na zápase s pandémiou. Prosíme Vás však o pochopenie našej situácie.

Sme ochotní zniesť obmedzenia: avšak úplný, dlhodobý a celoplošný zákaz verejných bohoslužieb ako aj praktické znemožnenie vysluhovania sviatostí je neúnosné. Vedení čoraz naliehavejšími prosbami našich veriacich Vás aj my žiadame, aby ste našli iný, primeraný spôsob nastavenia opatrení vo vzťahu k duchovným potrebám, aspoň podľa toho ako je tomu v blízkom zahraničí, v podobnej pandemickej situácii. Stále napríklad rastie počet vyliečených a zaočkovaných, ktorí by sa mohli zúčastňovať na bohoslužbách bez rizika ohrozenia. Bohoslužby zároveň nemožno vnímať len v optike „verejných zhromaždení“; uplatňuje sa na nich základné ľudské právo vyplývajúce z náboženskej slobody.

Svätý Otec František to vo svojom príhovore diplomatickému zboru 8. februára 2021 zdôraznil týmito slovami:

„Nevyhnutnosť zabrániť šíreniu vírusu mala dopad aj na viaceré základné slobody, vrátane náboženskej slobody: obmedzila slávenia aj vzdelávacie a charitatívne činnosti spoločenstiev viery. Netreba však zabudnúť, že náboženská dimenzia predstavuje základný aspekt ľudskej osobnosti aj spoločnosti, ktorý nemôže byť vyčiarknutý; a že aj vtedy, keď sa snažíme chrániť ľudské životy pred šírením vírusu, nemožno pokladať duchovný a morálny rozmer osoby za druhoradý vo vzťahu k fyzickému zdraviu.

Sloboda náboženského slávenia nie je len dôsledkom slobody zhromažďovania, ale esenciálne pramení z práva na náboženskú slobodu, ktorá je primárnym a základným ľudským právom. Je preto nevyhnutné, aby táto sloboda bola rešpektovaná, chránená a zastávaná občianskymi autoritami, rovnako ako zdravie a fyzická integrita. Okrem toho, dobrá starostlivosť o telo nemôže nikdy nechať bokom starostlivosť o dušu.“

Žiadame Vás s úctou, aby ste tieto skutočnosti primerane vzali do úvahy.

Do Vašej práce pre dobro Slovenska Vám spoločne vyprosujeme mnoho síl, pevné zdravie a hojnosť Božieho požehnania.

Katolícki biskupi Slovenska zhromaždení na 98. plenárnom zasadaní KBS prostredníctvom internetu, 16. februára 2021.

Comments Komentáre vypnuté na List biskupov premiérovi a členom vlády.