„Posvätným pomazaním chorých a modlitbou kňazov celá Cirkev odporúča chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a ich spasil, ba ich povzbudzuje, aby sa dobrovoľne spojili s Kristovým utrpením a jeho smrťou, a tak prispeli k dobru Božieho ľudu.“ (Lumen gentium, 11)

Toto sväté pomazanie chorých ustanovil Pán Ježiš ako skutočnú a pravú sviatosť Nového zákona. Marek vo svojom evanjeliu naznačil, ale apoštol Jakub ju veriacim odporučil a urobil ju známou. (por. KKC 1511)

Pomazanie chorých nie je sviatosťou iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života, preto je vhodný čas na jej prijatie isto už vtedy, keď veriaci začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. (por. KKC 1514) Z týchto dôvodov možno o sviatosť pomazania chorých možno požiadať individuálne na farskom úrade alebo v sakristii kostola.