Zákaz verejných bohoslužieb považuje predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a expredseda KDH Ján Figeľ za porušenie ústavného a medzinárodného práva. Žiada preto vládu, aby upravila pravidlá COVID automatu tak, aby sa zachovalo právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie. Zároveň podal v tejto veci podnet Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a tiež generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR.

Ústavný zákon neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo.

Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Figeľ argumentuje, že duševné zdravie je základným predpokladom fyzického a celkového zdravia človeka.

„Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje jej duševné zdravie,“ uviedol v liste premiérovi a členom vlády.

Upozornil tiež, že v pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované tak striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku. Rozumným a jednoduchším východiskom môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

TASR.

V zhode s mnohými spoluobčanmi preto žiadam vládu o bezodkladné prijatie rozhodnutí, ktoré povedú k zmene §4 a ďalších ustanovení Vyhlášky ÚVZ (tzv. covid automat) tak,

1) aby bolo rešpektované základné právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie v spoločenstve a verejne, ako to garantuje čl. 24 Ústavy SR a čl. 9 Európskeho dohovoru a aby prijaté obmedzenia s cieľom ochrany zdravia nespochybniteľne spĺňali kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti. Ústavný zákon 227/2002 Z. z. o núdzovom stave neumožňuje vláde prijať zákaz verejných bohoslužieb.

Rozumným a lepším východiskom z neústavného stavu a spravodlivým riešením v súlade s právom môže byť prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločností na základe dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

Ako adekvátny model pre „duchovnú výživu“ môžu poslúžiť opatrenia platné pre dostupnosť „fyzickej výživy“ (potravín), drogérie a základných potrieb obyvateľov, ktoré stanovuje Vyhláška ÚVZ (limit počtu osôb podľa plochy chrámu), v kombinácii s dodržiavaním základných protiepidemických pravidiel. Primerané a logické je umožniť účasť na bohoslužbách pre ľudí s negatívnym testom a hlavne pre rastúci počet zaočkovaných (k 7. marcu vyše 338-tisíc).

2) Vláda a ÚVZ by nemali ďalšie prijímané opatrenia pre oblasť verejného náboženského a duchovného života spájať s opatreniami „športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy“. Táto oblasť sa má riešiť samostatne, priamo a jednoznačne.

Zároveň je potrebné pri ďalšom pokračovaní protiepidemických obmedzení podporiť samostatné, špecifické a primerané podmienky pre udržanie živej kultúry a športovej činnosti. Kultúra ako tvorivý sektor si zaslúži citlivé opatrenia, podobne ako ekonomika, ktorú vnímame ako zásadnú pre vitalitu spoločnosti. Povedané hanusovsky, človek a kultúra sú dve tváre tej istej reality.

Európa je z hľadiska histórie a súčasnosti svetovou veľmocou v kultúre a športe, lebo im poskytovala osobitný význam, podporu a priestor. Kultúra a vzdelanie najviac ovplyvnili dejiny Európy. Slovensko by malo byť v centre takéhoto chápania a vývoja nielen zemepisne, ale hlavne mentálne a prakticky. Primerané opatrenia a fungovanie nemateriálnej sféry života človeka a spoločnosti, vrátane vzdelania, kultúry a športu, sa nám vrátia v zdraví a celkovej zrelosti našich obyvateľov, zvlášť mladých.

3) Podľa čl. 40 Ústavy SR “Každý má právo na ochranu zdravia.” Pri pandémii ide nielen o ochranu zdravia, ale aj životov vo veľkom rozsahu. Bez účinnej prevencie a v jej rámci dostupnej a bezpečnej vakcinácie, bude štát opakovane zlyhávať z hľadiska tejto zodpovednosti.

Ján Figeľ.

List s uvedenými návrhmi bol 1. marca 2021 zaslaný premiérovi a všetkým členom vlády, tiež prezidentke SR a predsedovi NR SR. Jeho plné znenie spolu s hlavnými právnymi argumentmi podnetu pre ESĽP je dostupné na tejto adrese.

Bratislava 22. marca (TK KBS) Slovenskí katolícki biskupi sa pri spoločnom rokovaní zhodli, že podnet Jána Figeľa na podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci úplného zákazu verejných bohoslužieb je dobrá iniciatíva.

Praktické znemožnenie nielen verejných slávení, ale aj individuálnej pastoračnej služby na základe platných nariadení predstavuje neadekvátny, ba aj neúnosný zásah verejnej moci do náboženského života.

„Opakované žiadosti Cirkvi o nápravu, žiaľ, štátni predstavitelia neberú do úvahy,“ povedal pre TK KBS Mons. Stanislav Zvolenský, predseda KBS.

Dodal, že Cirkev už rok nabáda na dôsledné zachovávanie opatrení, pokoj a trpezlivosť. V úsilí o spoločné dobro a ochranu života obyvateľov zniesla viaceré nadmerné zásahy do svojho pôsobenia, a to bez sporov a konfliktov.

Avšak stav pretrvávajúci od nového roka, ktorý duchovný život v krajine celkom odsunul na vedľajšiu koľaj, vyvoláva čoraz väčšiu nespokojnosť. Biskupi vnímajú, že ľudia si oprávnene žiadajú primeranejšie určenie pravidiel vzhľadom na svoje duchovné potreby.

Hoci Cirkev podľa Mons. Zvolenského robí, čo je v jej silách, aby sa ťažkosti riešili komunikáciou a dohodou, mnohí nadobúdajú presvedčenie, že štát kvôli vnútorným sporom stratil ochotu zaoberať sa duchovnými potrebami svojich obyvateľov.

„Spôsob, ktorým sa obmedzujú možnosti pastoračnej služby, a s nimi aj uplatňovanie náboženskej slobody v krajine, žiaľ, prekračuje hranice primeranosti. V danej situácii preto všetci slovenskí biskupi iniciatívu pána Figeľa vnímajú ako správnu a potrebnú,“ uzavrel predseda KBS.