Mystagogické katechézy Cyrila Jeruzalemskeho zo 4. storočia krásne popisujú prax dobovej cirkvi:“ Keď Ty prijímaš Eucharistiu daj si jednu dlaň pod druhu a urob zo svojich dlani trón pre Kráľa. Tak prijímaj Krista Kráľa.“
Po II. vat. koncile sa väčšia časť cirkvi k tejto praxi vrátila. Možno len ľutovať, ze my sa k tejto praxi vraciame zo sanitárnych a hygienických dôvodov a nie z dôvodov návratu k teologickému a pastoračnému bohatstvu cirkvi…
Prijímanie Eucharistie na ruku nesie v sebe krásnu symboliku. Na našich rukách sa odráža celý náš život. Na rukách vidno, či sme mladí alebo starí. Na rukách dobre vidno, či je niekto drevorubač, automechanik, poľnohospodár či lekár alebo profesor. Poznáte všetci veľmi dobre rozdielnosť toho pocitu, keď podáte ruku vašej babke, ktorá sa celý život vŕtala v záhradke alebo známej pani profesorke na dôchodku, ktorá väčšinu času svojho života trávila nad knihami. Ruky často dokonca prezradia aj to, či mal niekto nehodu, či je jeho život poznačený chorobou alebo, že ho nič také v živote nestretlo. A možno na nich niekedy vidno aj naše hriechy. Ruky predstavujú náš život. Preto prijímanie Eucharistie na ruku krásne vyjadruje to, že Ježiš prichádza do môjho života, do takého, aký je a ja ho prijímam do takého života, aký mám. Prijímam ho živého a osláveného v tom premenenom chlebe, aby on svojím životom premieňal ten môj, ktorý je často zranený ba až mŕtvy. Človek s otvorenými rukami pred kňazom s Eucharistiou vraví: „Príď Pane Ježišu do môjho života a premieňaj ho na ten svoj.“ Takéto prijatie Eucharistie môže byť nakoniec ešte viac úctivé než to do úst.
Z Denníčka sv. Faustíny (1905-1938) V prvom zošite sa nachádza zápis s číslom 160, kde sestra Faustína rozpráva o tom, ako prijímala eucharistiu a jedna hostia jej nedopatrením pri rozdávaní spadla do rúk. Kým sa ku nej naspäť dostal kňaz, držala ju v rukách. Píše: „Keď som mala hostiu v rukách, pocítila som takú silu lásky, že po celý deň som nemohla nič ani jesť, ani prísť k sebe. Z hostie som začula slová: „Túžil som spočinúť v tvojich rukách, nielen v tvojom srdci,“ a v tej chvíli som zrazu uzrela malého Ježiška.
M. Imrich