San Gallen 13. marca (TK KBS) Rada Európskych biskupských konferencií (CCEE) zablahoželala pápežovi Františkovi k 10. výročiu jeho pontifikátu. List CCEE prinášame v plnom znení.
–
Svätý Otče,
pri príležitosti desiateho výročia Vášho zvolenia za biskupa Ríma, chceme vyjadriť náklonnosť a blízkosť všetkých biskupov Európy k Vašej osobe a vďačnosť za dar Vašej služby ako nástupcu apoštola Petra v službe Cirkvi a ľudstvu.
Naše želanie sa stáva vďačnosťou za učenie, za svedectvo evanjeliového života a duchovného otcovstva, ktorým nás vediete, a za Vaše rozsiahle „európske magistérium“, ktoré šírite. Ako si nepripomenúť Vašu návštevu v Európskom parlamente a Rade Európy v Štrasburgu v roku 2014, ale aj mnohé cesty v srdci nášho kontinentu; udelenie Ceny Karola Veľkého v roku 2016, ale aj stretnutie s hlavami štátov a predsedami vlád Európskej únie pri príležitosti 60. výročia Rímskych zmlúv, 24. marca 2017.
Svätý Otče, práve na tomto stretnutí ste zdôraznili, že „otcovia zakladatelia nám pripomínajú, že Európa nie je súborom pravidiel, ktoré treba dodržiavať, nie je príručkou protokolov a postupov, ktoré treba dodržiavať. Je to život, spôsob chápania človeka, ktoré vychádza z jeho transcendentnej a neodňateľnej dôstojnosti, a nie v zmysle súboru práv, ktoré treba brániť, alebo požiadaviek, ktoré treba presadzovať“.
Ďakujeme Vám za povzbudenie, aby sme neprepadli skľúčenosti a rezignácii, pretože „Pán nás povolal k veľkolepému dielu – pracovať na tom, aby bol jeho dom stále prívetivejší, aby doň každý mohol vstúpiť a prebývať v ňom“ (Homília k 50. výročiu CCEE), a za to, že nás naďalej sprevádzate v delikátnom poslaní ohlasovať Krista a „pomáhať Európe znovu objaviť stále mladú tvár Ježiša a jeho nevesty“, znovuobjaviť kresťanské hodnoty, ktoré sú základom jej európskej identity.
Ďakujeme vám, Svätý Otče, za to, že ste v ostatnom roku, od invázie na Ukrajinu, nikdy neustali vyzývať k ukončeniu vojny a modliť sa za obete tohto konfliktu. Spolu s našimi cirkevnými spoločenstvami chceme pripojiť náš hlas k Vášmu a obnoviť výzvu adresovanú tým, ktorí majú moc nad štátmi, aby čo najskôr dospeli k spravodlivému mieru pre ukrajinský ľud.
Potvrdzujeme našu jednotu s Vami, Svätý Otče, a uisťujeme Vás o našich modlitbách, prosiac o Vaše otcovské požehnanie. Blahoslavená Panna Mária, Matka Európy, a svätí patróni nášho kontinentu nech Vám pomáhajú vo vašej Petrovej službe.
Predsedníctvo CCEE
J. E. Mons. Gintaras Grušas Arcibiskup Vilniusu a predseda CCEE
J. E. Mons. Ladislav Nemet Arcibiskup Belehradu a podpredseda CCEE
J. Em. kard. Jean-Claude Hollerich Arcibiskup Luxemburgu a podpredseda CCEE
Žilina 16. februára (TK KBS) Vo Farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie na sídlisku Vlčince v Žiline sa dnes poďakovali za pätnáste výročie založenia Žilinskej diecézy (14. 2. 2008). Pri tejto príležitosti celebroval slávnostnú svätú omšu apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli. Zúčastnili sa na nej arcibiskupi, biskupi zo Slovenska i zahraničia, kňazi, diakoni, seminaristi, zasvätení a laici. Prišla aj predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová, primátor mesta Žilina Peter Fiabáne, zástupcovia akademickej a verejnej obce.
Zriadenie Žilinskej diecézy oznámil 14. februára 2008 v Bratislave dnes už nebohý slovenský kardinál Jozef Tomko ako zvláštny legát pápeža Benedikta XVI. Prvým žilinským biskupom sa stal Mons. Tomáš Galis. Diecéza vznikla z deviatich dekanátov z diecézy Nitra (Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Varín, Bytča, Rajec, Považská Bystrica, Púchov, Ilava) a jedného z Banskobystrickej diecézy (Martin). V roku 2018 pribudol dekanát Turzovka (odčlenením z čadčianskeho dekanátu) a dekanát Krásno nad Kysucou (odčlenením od kysuckonovomestského dekanátu).
V súčasnosti má v 12 dekanátoch 112 farností a pôsobí v nej 259 kňazov (z toho 207 diecéznych a 52 rehoľných), ktorí sa pod ochranou Cyrila a Metoda, diecéznych patrónov, venujú takmer 400 tisícom veriacim. Službu v diecéze vykonáva 15 ženských a 6 mužských reholí. Svoju činnosť tu rozvíja 13 základných cirkevných škôl, osem materských škôl, šesť stredných škôl, tri gymnáziá, 9 centier voľného času a tri školské internáty. Pôsobí tu aj diecézna charita, pod ktorú spadá 6 zariadení sociálnych služieb a 35 farských charít.
Chceme prosiť o Božie požehnanie a ochranu, povedal biskup Galis
„Za toto všetko, aj za mnohé ďalšie dobrodenia, ktoré nám Pán doposiaľ už preukázal, chceme dnes pri svätej omši ďakovať, predovšetkým za mnohých našich obetavých bratov a sestry, pracovníkov, zamestnancov i dobrovoľníkov a tiež dobrodincov, bez ktorých sa zriadenie diecézy a jej uvedenie do života nemohlo podariť,“ povedal biskup Galis. „Chceme spoločne prosiť o Božie požehnanie pre nás všetkých a o Božiu pomoc a ochranu aj do ďalších rokov,“ dodal biskup Galis a poďakoval všetkým, že prijali pozvanie na slávnosť poďakovania za 15. výročie diecézy.
„Som veľmi dojatý, plný emócii, že môžem byť tu a predsedať tomuto sláveniu,“ povedal v úvode apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli. Prítomným sa prihovoril aj v homílii. „Gaudete et exultate (Mt 5,12) – radujte sa a jasajte – tieto slová dnes Ježiš hovorí každému z nás pri tomto peknom pätnástom výročí zriadenia vašej Žilinskej diecézy. Máme totiž veľa dôvodov k oslave. Nejde len o pripomenutie si dátumu historickej udalosti. Radujeme sa a tešíme zo všetkého, čo ste prežili a uskutočnili v Žilinskej diecéze za týchto pätnásť rokov,“ uviedol nuncius Girasoli.
Život Cirkvi na tomto území podľa jeho slov prekvitá vo všetkých pastoračných oblastiach. „V mene Svätého Otca Františka, ktorého pokorne zastupujem, ďakujem zvlášť Jeho Excelencii Monsignorovi Tomášovi Galisovi, prvému žilinskému biskupovi, ktorý je akoby zakladajúcim biskupom tejto diecézy. Vynaložil chvályhodné a neúnavné úsilie, aby zorganizoval a pozdvihol na vysokú úroveň pastorálne a sociálno-charitatívne projekty a kuriálne štruktúry tejto Žilinskej diecézy,“ poďakoval biskupi Galisovi Nicola Girasoli. Ako vďaku prítomných vyzval k potlesku pre biskupa Galisa.
Poďakoval tiež všetkým kňazom, rehoľníkom a rehoľníčkam, diakonom a seminaristom, laikom, mužom aj ženám zamestnaným v rozličných diecéznych inštitúciách, mladým a celému Božiemu ľudu Žilinskej diecézy. „Bravo,“ uviedol s tým, že „v spojení s biskupom“ „odviedli a stále odvádzate skvelú tímovú prácu.“
Posolstvo znie: Viac, odkázal Žiliskej dieceze apoštolský nuncius na Slovensku
„Bratia a sestry, keď slávime týchto 15 rokov diecézneho života a pozeráme sa na minulosť s vďačnosťou za doteraz vykonané veľké dielo, musíme pozerať dopredu, plní nádeje a entuziazmu. Bratia a sestry, chceme viac. Chceme vidieť viac mladých a veriacich v našich komunitách. Chceme vidieť viac povolaní ku kňazstvu a zasvätenému životu. Chceme viac rásť v službe chudobným a núdznym. Posolstvo znie: viac. To viac môžeme dosiahnuť tým, že budeme žiť plnosť našej viery. Sme povolaní žiť vieru bez výnimiek a výhovoriek. Nemôžeme si vyberať.
Vieru a jej obsah treba prijať v celistvosti, žiť ju v plnosti. Viera je kyslíkom života a čím viac kyslíka máme v pľúcach, tým viac môžeme dýchať a ohlasovať evanjelium. Neosoží nám vlažná viera, ktorá nepriťahuje, nepáčia sa nám katolíci, ktorí majú teplotu prostredia… katolíci, ktorí nie sú ani horúci, ani studení. Aby sme mali viac, potrebujeme vieru, ktorá je úplná, celistvá a bez výnimiek. Drahí bratia a sestry, dýchajme s Bohom, naplňme si pľúca kyslíkom viery,“ dodal apoštolský nuncius Girasoli.
Osobitná vďaka tým, ktorí stáli pri budovaní diecézy a jej zabezpečení
V závere slávnosti biskup Galis vyjadril takmer dvom desiatkam osobností vďaku a ocenenie za to, že mu pomohli pri vzniku diecézy a stáli pri ňom pri budovaní jej štruktúr, ako aj pri jej materiálnom zabezpečení, a tým, ktorí mu v ostatných 15 rokoch pomáhali v jej správe a riadení. Symbolom vďačnosti biskupa Tomáša boli reprodukcie ikony z konca 19. storočia, ktorá zobrazuje patrónov Žilinskej diecézy svätých Cyrila a Metoda. „Za originál ikony vďačíme Milanovi Urbanikovi,“ vysvetlil generálny vikár Žilinskej dicézy Martin Kramara. Ikonu si mohli veriaci uctiť po svätej omši pred oltárom, kde vystavili aj relikviu sv. Cyrila.
Pri príležitosti 15. výročia zriadenia Žilinskej diecézy zároveň biskup Galis povýšil do úradu farára štyroch kňazov – administrátora Farnosti Skalité Martina Danišeka, administrátora Farnosti Dolný Hričov Ondreja Gašicu, administrátora Farnosti Papradno Martina Hrušku a administrátora Farnosti Jasenica Igora Škrabáka. Ďalších ôsmich kňazov ustanovil na znak verejného ocenenia a uznania za poskytnutú službu pre život a rozvoj diecézy za honorárnych dekanov. Stali sa nimi Jozef Bagin, Peter Dubec, Ján Hlávka, Jozef Hlaváč, Juraj Jendrejovský, Pavol Kalabus, Zdeno Pupík a Roman Seko.
Žilina 30. januára (TK KBS) V deň spomienky na svätého Tomáša Akvínskeho udelil v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline biskup Tomáš Galis ministérium akolytátu šesťdesiatim mužom z rôznych farností celej Žilinskej diecézy a jednej žene, rehoľnej sestre z Kongregácie dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul.
Títo noví akolyti sa stali služobníkmi Eucharistie a okrem toho, že budú pomáhať kňazom pri Pánovom oltári, budú sväté prijímanie nosiť aj chorým a nevládnym k ich lôžku.
Biskup povzbudil k vernej službe a najmä k autentickému svedectvu kresťanského života. Pozornosť upriamil na tajomstvo Eucharistie, ktorá je mimoriadnym pokrmom, ktorý nás celkom premieňa.
Vyzdvihol príklady svätcov a to najmä Panny Márie, ktorá ako prvá „akolytka“ priniesla Ježiša spolu s jeho požehnaním do Alžbetinho domu. V ťažkých časoch prenasledovania Cirkvi to bol zasa svätý mučeník Tarzícius, ktorý prinášal eucharistického Krista rímskym kresťanom.
Napokon biskup vyslovil prianie, aby akolytom ich novoprijatá služba pomáhala každým dňom rásť v láske k Ježišovi, aby sa mu stále viac pripodobňovali a prinášali ho tak druhým. Na slávnosti sa zúčastnili v hojnom počte domáci farári novoustanovených akolytov, manželky, deti a blízki príbuzní.
Bytčania sa opäť zomkli a pomohli. Počas vianočného benefičného koncertu, ktorý sa uskutočnil v bytčianskom kostole, sa pre mladú mamičku Mišku trpiacu vážnou chorobou, vyzbieralo 4 050 eur. Ďalších 2 570 eur venovali ako výťažok z benefičného predaja punču a dobrôt kamaráti zo stánku. FOTO: Facebook / František Litvík
Michal Filek|29. december 2022|19:11:11Zdieľať článok
Vianočný koncert usporiadala speváčka a učiteľka Kristína Vrúbelová, spolu s ďalšími kolegami, umelcami.
„Ďakujeme všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí prispeli na liečbu Miške. Poďakovanie patrí p. dekanovi Petrovi Švecovi, primátorovi Miroslavovi Minárčikovi, zvukárom Dušky Vrúbelovi , Jurajovi Vrúbelovi, Jankovi Ciesaríkovi, fotografovi a kameramanovi Františkovi Litvíkovi a pánom kostolníkom. Veľké ďakujem patrí účinkujúcim, ktorými boli: Zbor Bytča, FS Dúbravček, sestry Zadubanové, moderátorovi Pavol Hrobárik,“ napísala Kristína Vrúbelová.
Radosť a vďaku všetkým vyjadrila aj Miška Ozaníková, ktorej peniaze pomôžu v liečbe.
„Chcela by som vám všetkým veľmi pekne poďakovať za nádherný koncert. Už dlho mi nebolo tak príjemne. Ste úžasní a talentovaní ľudia s obrovským srdcom. Veľmi si to vážim a ďakujem každému jednému z vás, čo ste sa podieľali na príprave tohto úžasného koncertu. Pánovi dekanovi, pánovi primátorovi Miroslavovi Minárčikovi, Zboru Bytča, Kristíne Vrúbelovej, Pavlovi Hrobárikovi, Nelke a Romane Zadubanovým, Janke Muráňovej a FS Dúbravček.“
Chcel by som sa touto cestou poďakovať gen. vikárovi Vdp. Martinovi Kramarovi za slávenie hodovej sv. omše na Slávnosť Všetkých svätých v Bytči i za jeho povzbudenie v homílii, aby sme si viac uvedomili kým sme ako Božie deti, aby sme sa cez svätých učili novej perspektíve života i pohľadu na svet i skutočnosti okolo nás. Ďakujem i vám všetkým, ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave liturgie: pánu kaplánovi Michalovi, zboru Glória Deo, pánu organistovi, dirigentovi, lektorom, akolytom, spevákom, miništrantom, kostolníkom, aranžérom, ľuďom, ktorí prinášali obetné dary, … pracovníkom RTVS, i všetkým, ktorí z úzadia dolaďovali detaily, aby to bolo pekné a dôstojné a predovšetkým na Božiu oslavu. Ďakujem i všetkým, ktorí chystali veci v kuchyni, aby sme okrem nasýtenia duše pookriali i na tele. Nech vám to všetkým dobrotivý Boh odmení!
Homília Vdp. Martina Kramaru, generálneho vikára Žilinskej diecézy na Slávnosť Všetkých svätých v Bytči, 01. 01. 2022
zišli sme sa dnes v tomto starobylom farskom kostole v Bytči,
aby sme oslávili sviatok všetkých svätých, ktorý je zároveň patrocíniom nášho
chrámu. V dávnej minulosti sa naši predkovia rozhodli, že tento dom modlitby, do
ktorého prichádzajú sláviť bohoslužby, zasvätia nie jednému, konkrétnemu
svätému, ale pod ochranu všetkých svätých. Tých známych, ktorých máme v
cirkevnom kalednári, ale aj tých, ktorí sú v nebeskom kráľovstve, hoci ich po
mene nepoznáme, a teda ani ich spomienku neslávime na nejaký konkrétny dátum.
Stošyridsaťštyritisíc zo všetkých národov, plemien a jazykov
– počuli sme v dnešnom prvom čítaní z Apokalypsy, teda Zjavenia svätého
apoštola Jána. Samozrejme, je to len symbolické číslo, dvanásť krát dvanásť,
stoštyridsať štyri, číslo plnosti, veľkého množstva, na symbolické vyjadrenie ohromného
počtu tých, ktorí nás predišli do večnosti, a sú s Bohom v jeho kráľovstve.
Dnešný sviatok je zároveň pekný v tom, že vyjadruje naše spoločenstvo
s nimi, s celou Cirkvou navzájom. Z katechizmu vieme, že o Cirkvi hovoríme ako
o putujúcej, to sme my, oslávenej, to sú všetci spasení v nebi, ich sviatok
slávime dnes, a trpiacej, to sú duše v očistci, ktoré si pripomenieme zajtra,
na pamiatku Všetkých verných zosnulých. Za nich sa modlíme, aby čím skôr
dosiahli nebo. A k tým, čo sú v nebi, sa modlíme, aby nám pomáhali na našej ceste
k Bohu, do neba.
Je sympatické, že naši predkovia si vybrali práve takýto titul kostola, aby svojim blízkym, svojim deťom a vnúčatám, pripomenuli, že nebo je plné ľudí, a to nielen tých, ktorých poznáme z cirkevných sviatkov, ale aj mnohých ďalších, neznámych, nenápadných, o ktorých síce nevieme, no napriek tomu dosiahli odmenu večného života. V tom naši predkovia vyslali svojim potomkom, a teda aj nám, dôležitý odkaz, silné povzbudenie. Nemusím sa stať slávnym, výnimočným, známym na to, aby som prišiel do neba. Každý je povolaný k svätosti. Všeobecné povolanie k svätosti, o ktorom hlboko teologicky rozprávajú spisy II. Vatikánskeho koncilu, je našimi predkami ukryté do symboliky tejto stavby: postavili chrám na oslavu všetkých svätých…
Farský úrad v Bytči a Občianske združenie „Priatelia mesta Bytča“ pozývajú na požehnanie Kaplnky Panny Márie na mieste „Na Kaplnke“ na budúcu nedeľu 09. 10. 2022 o 11.00 hod. Z toho dôvodu sv. omša o 10.00h vo farskom kostole nebude. Kaplnku príde požehnať a svätú omšu sláviť Dr. Pavol Zvara, rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Tešíme sa na spoločné slávenie!
Assisi 24. septembra (RV) V plnom znení prinášame text dohody účastníkov projektu „Františkova ekonómia“, podpísaný 24. septembra 2022 v Assisi za účasti pápeža Františka a vyše tisícky účastníkov z viac ako stovky krajín.
My, mladí ekonómovia, podnikatelia, tvorcovia zmien, zvolaní do Assisi z každej časti sveta, vedomí si zodpovednosti, ktorá spočíva na našej generácii, sa teraz zaväzujeme, každý jednotlivo a všetci spoločne, že vynaložíme svoj život na to, aby sa ekonomika dneška a zajtrajška stala ekonomikou evanjelia, a to znamená, že to bude:
ekonomika mieru, a nie vojny,
ekonomika, ktorá je proti šíreniu zbraní, najmä tých najničivejších,
ekonomika, ktorá sa stará o stvorenstvo a nezneužíva ho,
ekonomika v službe človeka, rodiny a života, rešpektujúca každú ženu, muža, dieťa, starého človeka a predovšetkým osoby krehké a zraniteľné,
ekonomika, v ktorej je starostlivosť, a nie vyraďovanie a ľahostajnosť,
ekonomika, ktorá nikoho neponechá vzadu, aby sa tak budovala spoločnosť, v ktorej sa kamene zavrhnuté dominantnou mentalitou stanú kameňmi uholnými,
ekonomika, ktorá si ctí a chráni dôstojnú a bezpečnú prácu pre všetkých, obzvlášť pre ženy,
ekonomika, kde je finančníctvo priateľom a spojencom reálneho hospodárstva a práce, a nie proti nim,
ekonomika, ktorá si cení a chráni kultúry a tradície národov, všetky živé tvory a prírodné zdroje Zeme,
ekonomika, ktorá bojuje proti biede vo všetkých jej formách, znižuje nerovnosti a vie povedať s Ježišom a sv. Františkom: „Blahoslavení chudobní“,
ekonomika, ktorá sa riadi etikou ľudskej osoby a je otvorená transcendencii,
ekonomika, ktorá vytvára bohatstvo pre všetkých, ktorá tvorí radosť a nielen blahobyt, pretože šťastie bez zdieľania je neúplné.
My v túto ekonomiku veríme. Nie je to utópia, pretože ju už budujeme. A niektorí z nás už, vo zvlášť žiarivých ránach, zazreli začiatok zasľúbenej zeme.
Assisi, 24. septembra 2022
Ekonómovia, podnikatelia, tvorcovia zmien, študenti a pracujúci
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)
Vatikán 4. septembra (RV) Cirkev v dnešnú nedeľu 4. septembra oficiálne priznala pápežovi Jánovi Pavlovi I. titul „blahoslavený“. Za jeho liturgický deň pápež František určil dátum 26. augusta, výročie zvolenia Albina Lucianiho na Petrov stolec, na ktorom zotrval len 34 dní.
Pápež František predsedal slávnosti blahorečenia o 10.30 na Námestí sv. Petra za kvapiek dažďa. Veľkú časť prítomných tvorili rodáci z horskej oblasti Dolomitov v regióne Veneto – Benátsko. Biskup diecézy Belluno-Feltre Mons. Renato Marangoni predniesol v latinčine žiadosť o zapísanie Jána Pavla I. medzi blahoslavených a postulátor kauzy kardinál Beniamino Stella prečítal životopis kandidáta.
Svätý Otec potom vyslovil latinskú formulu beatifikácie, v ktorej stanovil pre bl. Jána Pavla I. liturgický dátum 26. augusta. Počas slávnostného spevu vystavili na verejnú úctu netradičný relikviár, ktorý tvorí list rukopisu Albina Lucianiho. Ide o úvahu nad troma teologálnymi cnosťami – vierou, nádejou a láskou, ktoré znázornil aj troma hviezdami vo svojom erbe. Biskupské heslo bl. Jána Pavla I. znelo „Pokora“ (Humilitas).
V homílii Svätý Otec vychádzal z liturgických čítaní 23. cezročnej nedele. Zamyslel sa v nej nad štýlom života, ku ktorému pozýva Ježiš každého zo svojich učeníkov v minulosti i dnes. Upozornil na náročné požiadavky lásky bez polovičatosti a varoval pred falošnými motívmi nasledovania Ježiša. Príkladom a orientáciou je v tom práve osobnosť nového blahoslaveného:
„Hľadiac na Ukrižovaného sme povolaní k vznešenosti tejto lásky: očistiť sa od našich skreslených predstáv o Bohu a od svojej uzavretosti, milovať jeho i našich blížnych, v Cirkvi i v spoločnosti, aj tých, ktorí zmýšľajú inak ako my, dokonca aj nepriateľov. Milovať: aj za cenu kríža obety, mlčania, nepochopenia, osamelosti, prekážok či prenasledovania.
Milovať takto, aj za túto cenu, pretože, ako to tiež povedal blahoslavený Ján Pavol I., ak chceš pobozkať ukrižovaného Ježiša, «nemôžeš to urobiť bez toho, aby si sa sklonil ku krížu a nechal sa pichnúť niektorým tŕňom z koruny, ktorá je na Pánovej hlave»“.
„Toľkokrát máme pokušenie žiť na polovicu, tak, že nikdy neurobíme rozhodujúci krok, nikdy nevzlietneme, nikdy neriskujeme pre dobro, nikdy sa skutočne neangažujeme pre druhých. Ježiš od nás žiada toto: ži evanjelium a budeš žiť život nie polovičato, ale naplno.“
„Bratia a sestry, takto žil nový blahoslavený: v radosti z evanjelia, bez kompromisov, milujúc až do konca. Stelesňoval chudobu učeníka, ktorá nespočíva len v odpútaní sa od materiálnych dobier, ale predovšetkým v prekonaní pokušenia postaviť do centra vlastné „ja“ alebo hľadať vlastnú slávu. Naopak, podľa Ježišovho príkladu bol tichým a pokorným pastierom. Považoval seba samého za prach, do ktorého sa Bohu ráčilo písať.“
„A cez úsmev dokázal pápež Luciani vyžarovať dobrotu Pána. Krásna je Cirkev s radostnou tvárou, tvárou pokojnou, tvárou usmievavou, ktorá nikdy nezatvára svoje dvere, ktorá nedáva srdciam zatrpknúť, ktorá nebedáka a neprechováva nevôľu, ktorá nie je nahnevaná … , nie je netrpezlivá, ktorá nepôsobí mrzuto, ktorá netrpí nostalgiou za minulosťou upadajúc do spiatočníctva.“
Svoju homíliu pápež František zakončil slovami obľúbenej modlitby sv. Jána Pavla I.: „Pane, prijmi ma takého, aký som, s mojimi chybami, s mojimi nedostatkami, ale daj mi stať sa takým, akého si ma praješ. Amen.“
– –
V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri slávnosti blahorečenia pápeža Jána Pavla I. v nedeľu 4. septembra 2022 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.
Ježiš je na ceste smerom k Jeruzalemu a dnešné evanjelium hovorí, že s ním „išli veľké zástupy“ (Lk 14,25). Ísť s ním znamená nasledovať ho, čo značí stať sa učeníkmi. Týmto ľuďom však Pán predkladá neveľmi príťažlivú a veľmi náročnú reč: nemôže byť jeho učeníkom ten, kto ho nemiluje viac ako svojich blízkych, kto nenesie jeho kríž, kto sa neodtrhne od pozemských dobier (porov. v. 26-27.33). Prečo Ježiš adresuje zástupu takéto slová? Aký význam majú jeho napomenutia? Pokúsme sa odpovedať na tieto otázky.
Ponajprv, vidíme veľký zástup, veľa ľudí, ktorí nasledujú Ježiša. Môžeme si predstaviť, že mnohí boli fascinovaní jeho slovami a ohromení skutkami, ktoré vykonal; a preto v ňom videli nádej pre svoju budúcnosť. Čo by urobil ktorýkoľvek učiteľ tej doby, alebo – môžeme sa tiež opýtať – čo by urobil umný líder, ak by videl, že jeho slová a charizma priťahujú davy a zvyšujú jeho uznanie? Stáva sa to aj dnes: najmä vo chvíľach osobnej a spoločenskej krízy, keď sme viac vystavení pocitom hnevu alebo sa bojíme niečoho, čo ohrozuje našu budúcnosť, sa stávame zraniteľnejšími; a takto sa na vlne emócií spoľahneme na niekoho, kto sa obratne a prefíkane vie na tejto situácii viezť, využíva strach spoločnosti a sľubuje, že je „spasiteľom“, ktorý vyrieši problémy, hoci v skutočnosti chce zvýšiť vlastnú popularitu a moc, vlastnú osobu, vlastnú schopnosť mať veci vo svojej hrsti.
Evanjelium nám hovorí, že Ježiš to tak nerobí. Boží štýl je iný. Je dôležité porozumieť Božiemu štýlu, tomu, ako koná Boh. Boh má svoj štýl konania. Boží štýl sa líši od týchto ľudí, pretože on nevyužíva naše potreby, nikdy nepoužíva naše slabosti na vyvýšenie seba samého. On, ktorý nás nechce zvádzať podvodom a nechce rozdávať lacné radosti, nemá záujem o obrovské davy. Nezbožňuje čísla, nevyhľadáva uznanie, neslúži modle osobného úspechu. Naopak, zdá sa, že ho znepokojuje, keď ho ľudia sledujú s eufóriou a lacným nadšením. Takto namiesto toho, aby sa nechal zlákať čarom popularity – pretože popularita očaruje – , žiada každého, aby pozorne rozlišoval dôvody, prečo ho nasleduje, a dôsledky, ktoré to zahŕňa. Mnohí z toho zástupu totiž azda nasledovali Ježiša preto, lebo dúfali, že bude vodcom, ktorý ich vyslobodí od nepriateľov, niekým, kto získa moc a podelí sa o ňu s nimi; alebo že bude tým, kto zázrakmi vyrieši problémy hladu a chorôb. Človek totiž môže ísť za Pánom z rôznych dôvodov a niektoré, musíme to rozpoznať, sú svetské: za dokonalým náboženským vzhľadom sa môže skrývať len číre uspokojovanie vlastných potrieb, snaha o osobnú prestíž, túžba po funkcii, mať veci pod kontrolou, baženie po ovládnutí priestoru a získavaní privilégií, ašpirácia na prijímanie ocenení a mnohé iné. Toto sa stáva, dnes, medzi kresťanmi. Ale toto nie je Ježišov štýl. A nemôže to byť štýl učeníka a Cirkvi. Ak niekto nasleduje Ježiša s týmito osobnými záujmami, zmýlil si cestu.
Pán žiada o iný postoj. Nasledovať ho neznamená vstúpiť do nejakej dvorany alebo sa zúčastniť na triumfálnom sprievode, a ani nie získať si životné poistenie. Naopak, znamená to aj „niesť kríž“ (Lk 14,27): tak ako on sa ujímať bremien, svojich vlastných i bremien tých druhých, urobiť život darom, nie vlastníctvom, stráviť ho napodobňovaním veľkorysej a milosrdnej lásky, ktorú má on k nám. Sú to rozhodnutia, ktoré zamestnávajú celý život; preto Ježiš chce, aby učeník pred touto láskou nedal prednosť ničomu inému, ani tým najdrahším citom či tomu najväčšiemu majetku.
Ale aby sme to dokázali, musíme hľadieť viac na neho než na nás samých, učiť sa láske, čerpať ju od Ukrižovaného. Tam vidíme tú lásku, ktorá sa dáva až do konca, bez miery a bez hraníc. Mierou lásky je milovať bez miery. „My sami“, povedal pápež Luciani, „sme zo strany Boha predmetom neskonalej lásky“ (Anjel Pána, 10. sept. 1978). Neskonalej: nikdy z nášho života nemizne, žiari nám a osvetľuje aj tie najtemnejšie noci. A tak, hľadiac na Ukrižovaného sme povolaní k vznešenosti tejto lásky: očistiť sa od našich skreslených predstáv o Bohu a od svojej uzavretosti, milovať jeho i našich blížnych, v Cirkvi i v spoločnosti, aj tých, ktorí zmýšľajú inak ako my, dokonca aj nepriateľov.
Milovať: aj za cenu kríža obety, mlčania, nepochopenia, osamelosti, prekážok či prenasledovania. Milovať takto, aj za túto cenu, pretože, ako to tiež povedal blahoslavený Ján Pavol I., ak chceš pobozkať ukrižovaného Ježiša, „nemôžeš to urobiť bez toho, aby si sa sklonil ku krížu a nechal sa pichnúť niektorým tŕňom z koruny, ktorá je na Pánovej hlave“ (Generálna audiencia, 27. sept. 1978). Láska až do konca, so všetkými jej tŕňmi: nie veci robené polovičato, prispôsobovanie sa alebo nerušený život. Ak nemierime vysoko, ak neriskujeme, ak sa uspokojíme s vierou ako voda z ruží, sme – ako hovorí Ježiš – ako niekto, kto chce postaviť vežu, ale nemá na to dobre vypočítané prostriedky; „začne stavať“ a potom dielo „nedokáže dokončiť“ (v. 29). Ak sa zo strachu, že sa stratíme, vzdáme dávania seba samých, necháme veci nedokončené: vzťahy, prácu, zverené zodpovednosti, sny, ba aj vieru. A tak nakoniec žijeme polovičato – a koľko ľudí žije polovičato, aj my! Toľkokrát máme pokušenie žiť na polovicu, tak, že nikdy neurobíme rozhodujúci krok, nikdy nevzlietneme, nikdy neriskujeme pre dobro, nikdy sa skutočne neangažujeme pre druhých. Ježiš od nás žiada toto: ži evanjelium a budeš žiť život nie polovičato, ale naplno. Ži evanjelium, ži bez kompromisov.
Bratia a sestry, takto žil nový blahoslavený: v radosti z evanjelia, bez kompromisov, milujúc až do konca. Stelesňoval chudobu učeníka, ktorá nespočíva len v odpútaní sa od materiálnych dobier, ale predovšetkým v prekonaní pokušenia postaviť do centra vlastné „ja“ alebo hľadať vlastnú slávu. Naopak, podľa Ježišovho príkladu bol tichým a pokorným pastierom. Považoval seba samého za prach, do ktorého sa Bohu ráčilo písať (porov. A. Luciani – Ján Pavol I., Opera omnia, Padova 1988, zv. II, 11). Preto hovoril: „Pán to tak veľmi prízvukoval: buďte pokorní. Aj keď ste vykonali veľké veci, povedzte: sme neužitoční sluhovia“ (Generálna audiencia, 6. sept. 1978).
A cez úsmev dokázal pápež Luciani vyžarovať dobrotu Pána. Krásna je Cirkev s radostnou tvárou, tvárou pokojnou, tvárou usmievavou, ktorá nikdy nezatvára svoje dvere, ktorá nedáva srdciam zatrpknúť, ktorá nebedáka a neprechováva nevôľu, ktorá nie je nahnevaná – Cirkev, ktorá nie je nahnevaná –, nie je netrpezlivá, ktorá nepôsobí mrzuto, ktorá netrpí nostalgiou za minulosťou upadajúc do spiatočníctva. Prosme tohto nášho otca a brata, požiadajme ho, nech nám vyprosí ten „úsmev duše“; ten priezračný, ktorý neklame, úsmev duše. Prosme jeho slovami o to, o čo on sám zvykol prosiť. A vravieval takto: „Pane, prijmi ma takého, aký som, s mojimi chybami, s mojimi nedostatkami, ale daj mi stať sa takým, akého si ma praješ“ (Generálna audiencia, 13. sept. 1978). Amen.
Preložila: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News
– –
Úlohou celebrovania pri oltári pápež František poveril kardinála Marcella Semerara, prefekta Dikastéria pre kauzy svätých. Koncelebrovali desiatky kardinálov, okolo 150 biskupov a dve stovky kňazov.
Spolu s talianskou hlavou štátu, prezidentom Sergiom Mattarellom, boli na slávnosti prítomné delegácie Monackého kniežatstva, Tajvanu a Zvrchovaného maltézskeho rádu. Pred modlitbou Anjel Pána v závere slávnosti sa pápež František poďakoval významným hosťom a pozdravil všetkých pútnikov, osobitne veriacich z oblastí Benátok, Belluna a Vittoria Veneta, ktoré sú osobitne späté so životom bl. Albina Lucianiho a s jeho kňazskou a biskupskou službou.
Na záver vyprosoval Svätý Otec mier pre celý svet, pričom zvlášť pamätal na Ukrajinu: „A teraz sa obráťme v modlitbe na Pannu Máriu, aby vyprosila dar pokoja celému svetu, osobitne strýznenej Ukrajine. Ako prvá a dokonalá Pánova učeníčka, nech nám pomáha nasledovať príklad a svätosť života Jána Pavla I.“
Po skončení svätej omše sa pápež František vybral na otvorenom džípe medzi pútnikov, ktorých pozdravoval a žehnal na celej ploche námestia. Na mimoriadnej cirkevnej udalosti nechýbali ani pútnici zo Slovenska. Medzi koncelebrujúcimi biskupmi boli Mons. Ján Kuboš a Mons. Peter Beňo, v skupine kňazov bol aj vicerektor Kňazského seminára v Spišskej Kapitule Michal Janiga, ktorý prišiel na blahorečenie so skupinkou bohoslovcov.
Košice 15. augusta (TK KBS) Prinášame homíliu emeritného pražského arcibiskupa, kardinála Dominika Duku, ktorú predniesol v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach, kde predsedal na pohrebnej svätej omši za zosnulého kardinála Jozefa Tomka.
–
Vaša Excelencia, otcovia arcibiskupi, biskupi, oltárni spolubratia, diakoni, ctihodné sestry a bratia, milí priatelia, bratia a sestry v Kristovi,
lúčime sa tu v Košiciach na východnom Slovensku, v Dóme svätej Alžbety s otcom kardinálom Jozefom Tomkom, mužom Cirkvi, mali by sme asi písať s veľkým „M“. Jeho život a smrť nám to potvrdzujú, ale potvrdzuje nám to aj veľkosť Cirkvi. Lúčime sa s veľkým synom Slovenska, Východniarom, Udavčanom, ktorý až do konca svojho života hutoril. Tak sa predsa s vami lúčil pri vašej poslednej púti do Ríma. Lúčime sa s kardinálom rímskej cirkvi, ktorý počas svojho života zohrával nielen slovenskú úlohu. To je istým spôsobom dôvod, prečo chcem aj ja na tomto mieste s vami poďakovať. Bol oporou našej cirkvi v bývalom Československu, o čom svedčia aj materiály Štátnej bezpečnosti a československých spravodajských služieb. Ich záznamy slúžia ku cti mužovi, ktorý nezradil a nepoškvrnil svoju hruď, ako hovorí básnik.
Naposledy som sa s otcom kardinálom stretol tu v Košiciach počas minuloročnej návštevy Svätého Otca Františka. Zamyslenie sa nad celým jeho životom, ktorý sa začína v Udavskom až po jeho koniec, je v súčasnej dobe nielen výzvou, ale aj ozvenou nádeje pre vás najmladších, možno aj pre najmenších. Nie je potrebné sa obávať o svoju budúcnosť, pretože Boh je a bude s vami, ako bol s ním. Vaše kroky, prekonané prekážky, niekedy odreté kolená a lakte, myslené nielen doslovne, ale aj metaforicky, sa zapíšu do vašej identity a stanú sa formačnými prvkami vášho života, ktorý môže byť vždy jedinečný a veľkolepý, aj keď nemusíte byť kardinálom.
Sledoval som študijnú a, dá sa povedať, vedeckú kariéru otca kardinála. Jeho prvé magisterské a doktorandské práce sa týkajú štruktúry cirkvi, zakladania biskupstiev na Slovensku v 18. storočí. Uvedomme si, že pri vytváraní nových cirkevných provincií a diecéz bol skutočne dôležitým poradcom s kompetenciami a skúsenosťami. Narodil sa tu na východnom Slovensku, kde v každej dedine nájdeme minimálne tri alebo štyri svätyne – rímskokatolícku, gréckokatolícku, pravoslávnu, protestantskú teda kalvínsku alebo luteránsku. Môžeme si všimnúť jeho významné diela a aktivity v rámci ekumény. To nebola ekuména akademicky a cirkevne-politicky ladeného preláta, ale bola to ekuména života, životnej praxe.
Je to on, ktorý je postavený do čela novovznikajúcej inštitúcie v živote Cirkvi po Druhom vatikánskom koncile, a tou je úrad generálneho sekretára Synody biskupov. Nie, dnes nezačíname od nuly, ale môžeme povedať, že pokračujeme v tom diele, ku ktorému ho pozval Pavol VI, pápež koncilu, muž veľkého dialógu, ktorý začal napĺňať faktický svetový rozmer Cirkvi. Otec kardinál Jozef Tomko mohol na konci vidieť, ako sa rozrástlo toto dielo, na ktorom sa nepochybne plne podieľal. Úvahy o tom, že poľský pápež vytvorí slovanský tandem, poľsko-slovenský alebo poľsko-československý tandem, s kardinálom Tomkom ako štátnym sekretárom, neboli v pláne Božej Prozreteľnosti. Politika kardinála štátneho sekretára Casaroliho, založená na politike uvoľňovania, nebola v krajinách sovietskeho impéria Cirkvou a biskupmi celkom prijatá. Do čela tejto cirkevnej politiky sa postavil sám pápež Wojtyła, svätý Ján Pavol II., veľký pápež tisícročia. Čo mali spoločné? Poznanie dvoch diktatúr, ktoré sa snažili zvrátiť Boží poriadok, zbaviť človeka, národy a štáty ich slobody a utvoriť z nich poslušnú masu novodobých otrokov ideológie. Otcovi kardinálovi pripadla iná úloha, a dovolím si povedať, úloha druhého muža Cirkvi. Je vymenovaný za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Bol synom národa, ktorý nielenže nevlastnil kolónie, ale vedel, čo znamená strata suverenity a nedostatok národnej a politickej slobody. To boli najhlavnejšie témy, ktoré hýbali dvoma tretinami sveta, a tu kardinál Jozef Tomko zastával úrad ľudovo nazývaný „červený pápež“. Áno, on mal hlavné slovo pri výbere a menovaní biskupov, pri zriaďovaní nových diecéz a pri určovaní základných podmienok a vzťahov medzi Svätou stolicou a miestnymi cirkvami v Afrike, Ázii a iných regiónoch. Bola to veľká príprava na rozvoj Cirkvi v tých oblastiach, ktoré dnes plne reprezentujú našu Cirkev.
Vieme, že jeho talent rozpoznal už zosnulý biskup Jozef Čársky, ktorý ho poslal na štúdium do Ríma. Za kňaza bol vysvätený v Lateránskej bazilike. V tej, kde bol schválený slovanský liturgický jazyk, preklady Písma a liturgia, získava účasť na poslaní Ježiša Krista, jediného kňaza Nového zákona. Jeho porozumenie a pochopenie bohatstva Cirkvi, ku ktorému patrí aj dielo svätých Cyrila a Metoda, ktorí preniesli naše stredoeurópske kraje do vtedajšieho sveta kultúry a civilizácie. Vtedy vedľa Východorímskej a Západorímskej ríše, povstáva Veľká Morava, ktorá je istým spôsobom základom našej existencie. Po vzniku nového štátu po prvej svetovej vojne, na ktorom sa podieľal pápežský legát Achille Ratti, neskôr Pius XI., mohol minister zahraničných vecí ČSR v roku 1928 napísať svojmu prezidentovi, že to bola Svätá stolica, ktorá určením hraníc diecéz zabezpečila naše štátne hranice. Bolo to po rokovaniach v Locarne v roku 1925, keď už západné mocnosti naznačili, že nás opúšťajú. Pamätajme si tieto skutočnosti aj dnes a pochopíme aj kroky mladého kňaza Jozefa Tomka, ktorý sa stáva vicerektorom a ekonómom československého pápežského kolégia Nepomucenum v Ríme. To mohlo existovať aj vďaka nemu a slovenskej emigrácii, jej veľkolepej hospodárskej a finančnej podpore. Tak ako by náš spoločný štát v roku 1918 nevznikol, keby nebolo Clevelandskej, Chicagskej a Pittsburskej deklarácie, keď nemožno poprieť významnú a rozhodujúcu pomoc slovenských kňazov v USA. Vieme, že práve východ Slovenska, rodisko otca kardinála, má veľké spojenie s rodákmi spoza oceánu. To ho viedlo aj k založeniu Ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1959, keď tento ústav znamenal pre slovenský katolicizmus veľkú podporu aj v príprave a formácii kňazského dorastu. To sú skutočnosti, ktoré nemôžem vynechať a musím ich s úžasom obdivovať.
Myslím si, že najmä pre nás, ktorí sme prijali sviatostný podiel na kňazstve Ježiša Krista, je potrebné pripomenúť kázeň otca kardinála pri príležitosti zlatího jubilea jeho kňazstva. Rád by som zacitoval pani Dagmar Halasovú, manželku nášho prvého spoločného veľvyslanca pri Svätej stolici po roku 1989, ktorá už takmer tridsať rokov s obdivom hovorí: „Áno, je to Kristov kňaz.“ A keď pochválila homíliu otca kardinála, povedal: „Ale, pani Dagmar, keby som neveril tomu, čo konám, nemohol by som žiť.“ Myslím si, že práve prežívanie Kristovho kňazstva, prežívanie krásy a veľkosti Kristovho kňazstva je jedným z najdôležitejších nie odkazov, ale najdôležitejšou výzvou pre vás, chlapci, mladí muži, a to nielen na území Košickej diecézy, ale je to výzva pre celú Európu. Jeho slová patria vám: „Vy mladí potrebujete ideály. Kristus vám ich dáva, nasledujte ich! Je to ťažké? Ale On je s vami a bude vo vás pôsobiť a bude vašou silou pre vás, pre blížnych.“
Na sviatok svätého Dominika sa ma jeden muž strednej generácie opýtal, čo dnes Cirkev potrebuje. Bez rozmýšľania som odpovedal – chýba viera. K tomu nám napovedá sám otec kardinál: „Pestujte túto vieru tak, aby nielen Košice, Košická diecéza, aby celé naše Slovensko znovu ožilo v krstnom kúpeli, aby sa obnovilo v Kristovi, v línii našej cyrilometodskej tradície.“
Otec arcibiskup Alojz Tkáč vyhovel prosbe zosnulého otca kardinála, aby mohol byť pochovaný v košickej katedrále. Splnil túto prosbu a všetko nechal pripraviť pre prípad smrti. Dnes je deň, keď sa tohto úkonu ujímame. Identita človeka, a teda aj kardinála Jozefa Tomka, nám ukazuje nie plynúcu, neukotvenú existenciu človeka, ale vedomie totožnosti vyrastajúcej z rodinného krbu, z rodnej dediny, z rodného kraja a vlasti. Príslušnosť k miestnej cirkvi je určujúcim faktorom pre každého katolíckeho kresťana, ale najmä pre kňaza. Citujem z homílie otca kardinála počas Missa Chrismatis na Zelený štvrtok 23. marca 1989 tu v košickej katedrále: „A ja vás môžem uistiť, že aj ja som takto túžil, preveľmi túžil sláviť raz eucharistickú obetu s vami v tomto historickom Dóme, poslednej katedrále Západu, ktorá aj pre mňa je ako rodná mať. V košickom Dóme, uprostred veriacich tejto diecézy, ku ktorej ma viaže nielen pôvod, ale aj láska. … Košická cirkev, tá partikulárna Cirkev, tá čiastka tajomného tela Kristovho, ktorá žije na území Košického biskupstva a tak veru aj tam nájdete tri ľalie, znak Košickej diecézy.“ Z týchto ľalií vyrástla aj ľalia blahoslavenej Anny Kolesárovej. Dovoľte mi, aby som sa na záver poďakoval ako nástupcovi kardinála Jozefa Berana, ktorý svojho času s otcom kardinálom Jozefom Tomkom zdieľal rímsky exil, ako nástupcovi kardinála Františka Tomáška, ktorý, ako zaznamenávajú kroniky spravodajských služieb, sa mnohokrát radil s kardinálom Tomkom o postupe, ako ďalej pracovať pre slobodu Cirkvi a našich národov. Sám by som chcel poďakovať za všetky stretnutia, za jeho otcovské, ale veľmi hlboké rady a ponaučenia, a dovolím si povedať, za jeho priateľstvo. Medzi nami bola nielen nerovnosť veku, ale aj skúseností, a preto môžem povedať, že žiak zostane svojmu učiteľovi vždy vďačný. Otec kardinál Jozef, Pán Boh zaplať za všetko, čo si vykonal pre Kristovu cirkev, pre naše cyrilometodské zeme. Právom nesieš spolu so sv. Jánom Pavlom II. podiel na návrate slobody, za ktorú vďačíme všemohúcemu a milosrdnému Bohu, príhovoru Matky nášho Pána Ježiša Krista Sedembolestnej a našim svätým ochrancom, svätým Cyrilovi a Metodovi. Pán Boh zaplať!
(aktualizované 15:00) P:3, 14. 08. 2022 15:00, DOM
Foto: Košická arcidiecéza / Martin Magda
Košice 14. augusta (TK KBS) V Katedrále sv. Alžbety v Košiciach pokračuje rozlúčka so zosnulým kardinálom Jozefom Tomkom. Jeho pozostatky vystavia dnes od 16:00 do 21:00 a v pondelok od 9:00 do 12:00. V utorok, v deň pohrebu, budú pozostatky verejne vystavené od 7:00 ráno. Uctenie pozostatkov kardinála Tomka bude sprevádzať modlitba svätého ruženca a panychída. K dispozícii bude i kondolenčná kniha. V utorok o 11:00 začne pohrebná svätá omša v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach.
Kardinál Tomko zomrel vo veku 98 rokov v pondelok 8. augusta vo svojom byte v Ríme. Vo Vatikáne sa s ním rozlúčili vo štvrtok a po obradoch lietadlom previezli jeho pozostatky na bratislavské letisko M. R. Štefánika. Verejnosť potom mohla zosnulému kardinálovi Tomkovi prejaviť verejnú úctu dva dni v Katedrále sv. Martina v Bratislave, odkiaľ ho previezli do Košíc. Želaním kardinála bolo, aby miesto posledného odpočinku mal v Katedrále sv. Alžbety, kde má pripravenú hrobku.
Hlavným celebrantom pohrebnej svätej omše za zosnulého kardinála Tomka, ktorá začne v utorok 11:00 v Katedrále sv. Alžbety, bude kardinál Dominik Duka OP, emeritný pražský arcibiskup. Koncelebrantmi budú bývalý osobný tajomník sv. Jána Pavla II., emeritný krakovský arcibiskup, kardinál Stanisław Dziwisz a ostrihomsko – budapeštiansky arcibiskup a maďarský prímas, kardinál Péter Erdő. Košická arcidiecéza očakáva účasť biskupov zo Slovenska, Maďarska, Čiech i Moravy, Poľska a Ukrajiny, stovky kňazov, zasvätených a tisícky veriacich.
V úvode svätej omše prítomných privíta košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, v závere sa poďakuje košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Očakáva sa účasť najvyšších ústavných činiteľov – prezidentky SR Zuzany Čaputovej, predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára a predsedu vlády SR Eduarda Hegera.
V Košiciach bude pohreb kardinála realizovaný podľa zvyklostí pri pohreboch členov kardinálskeho zboru. Svätá omša bude v latinskom a slovenskom jazyku s liturgickými rúchami vo fialovej farbe. Svätú omšu prinesie v priamom prenose RTVS, TV LUX a Rádio LUMEN. Hudobne ju bude sprevádzať Zbor a orchester sv. Cecílie pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach pod vedením dirigenta Viliama Gurbaľa, na organe bude hrať František Beer.
Pohreb podobných rozmerov v Košiciach ešte nebol. Posledný pohreb biskupa v košickej katedrále bol v roku 1962. Vtedy tu pochovali biskupa Jozefa Čárskeho. Práve biskup Čársky v roku 1945 poslal mladého seminaristu Jozefa Tomka na štúdium do Ríma. Kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, zomrel v Ríme v pondelok 8. augusta. Zomrel ako nestor (najstarší žijúci kňaz) Košickej arcidiecézy v 99. roku života (zomrel vo veku 98 rokov), 74. roku kňazstva a 43. roku biskupskej služby.
