Už je to pár rokov, čo sa v našej farnosti zrodila túžba, aby i u nás putovala kaplnka Panny Márie. Sväté písmo nám v Matúšovi hovorí: „Proste a dostanete!“ A tak sme prosili i dostali. Trvalo to síce dlhší čas, no všetko to čakanie sa vyplatilo. Naša prosba bola vypočutá. A tak sme si ich mohli po slávnostnom posvätení prevziať do prvých rodín. Stalo sa tak vo štvrtok, 7.7.2022 pri svätej omši. Kaplnky požehnával páter Jozef Noga, kňaz Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Tým založil Zduženie Zázračnej medaily aj v našej farnosti. Ani nedokážeme opísať radosť, ktorá v našich srdciach horela, keď sa v našich rukách ocitla kaplnka Panny Márie! Veríme, že tu s nami bola i doteraz, no teraz… prichádza hlbšie do našich rodín. Za čo jej veľmi ďakujeme, a už teraz zakúšame viditeľné dary a milosti, ktoré nám Panna Mária rozdáva v rodinách.
„Bez hriechu počatá Panna
Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.“
Bratislava 29. júna (TK KBS) Z Konferencie biskupov Slovenska (KBS) odchádza doterajší hovorca, kňaz Martin Kramara. Na poste bol od 1. decembra 2014. Od júla 2022 sa vracia pôsobiť do Žilinskej diecézy, v ktorej je ako kňaz inkardinovaný. Biskup Tomáš Galis ho menoval za svojho generálneho vikára.
„Som vďačný za možnosť viac než sedem rokov vykonávať službu hovorcu KBS. Vážim si prejavenú dôveru otcov biskupov. Prosím o prepáčenie chýb a nedostatkov. Ďakujem za spoluprácu kolegom v práci i v médiách, s ktorými som prišiel do kontaktu. Prosím tiež o modlitby, aby som na novom mieste mohol konať svoju prácu čo najlepším spôsobom,“ povedal Martin Kramara.
CsiDr. ThLic. Martin Kramara je kňazom Žilinskej diecézy. Pochádza z Bytče. Teologické štúdiá absolvoval v Nitre. Za kňaza bol vysvätený 21. 6. 2003. V rokoch 2003 – 2005 pôsobil ako biskupský ceremoniár v Nitre, v rokoch 2005 – 2007 ako kaplán vo farnosti Žilina-Mesto.
V rokoch 2007 – 2013 študoval na Pápežskej univerzite Svätého kríža v Ríme, kde absolvoval licenciátne a doktorandské štúdium na Fakulte sociálnej inštitucionálnej komunikácie. V rokoch 2011 – 2013 pôsobil ako duchovný správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme.
Od roku 2013 pracoval v Tlačovej kancelárii KBS a ako výpomocný duchovný vo farnosti Bratislava – Dúbravka. V decembri 2014 nastúpil na post hovorcu KBS, kde zotrval dve funkčné obdobia. Nastúpil po Jozefovi Kováčikovi a Mariánovi Gavendovi.
Komunikáciu KBS s médiami bude do zvolenia nového hovorcu zabezpečovať Tlačová kancelária KBS (tkkbs@tkkbs.sk).
Vatikán 25. marca (RV) Pápež František zasvätil Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Urobil to na konci kajúcej bohoslužby v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne.
„A dnes aj my, obnovení Božím odpustením, klopeme na toto srdce. V jednote s biskupmi a veriacimi vo svete túžim slávnostne priniesť k Máriinmu nepoškvrnenému srdcu všetko, čo prežívame. Obnoviť si u nej zasvätenie Cirkvi a celého ľudstva a zasvätiť jej osobitným spôsobom ukrajinský a ruský národ, ktoré si ju so synovskou láskou uctievajú ako Matku.
Nejde o akúsi čarovnú formulku, nie, toto to nie je, ale o duchovný úkon. Je to gesto úplného odovzdania sa detí, ktoré sa v súženiach z tejto krutej a nezmyselnej vojny a tejto vojny, ktorá ohrozuje svet, utiekajú k Matke. Ako deti, keď sú vyľakané, idú k mame vyplakať sa, hľadať ochranu.
Utiekame sa k Matke, odovzdávajúc do jej srdca strach a bolesť, i seba samých. Znamená to vložiť do tohto prečistého, nezakaleného srdca, v ktorom sa odráža Boh, vzácne poklady bratstva a pokoja, všetko to, čo máme a čím sme, aby nás ona, Matka, ktorú nám Pán dal, bránila a ochraňovala,“ uviedol v homílii Svätý Otec
Kajúca pobožnosť v Bazilike sv. Petra na Slávnosť Zvestovania Pána 25. marca 2022 bola súčasťou veľkopôstneho podujatia „24 hodín pre Pána“ a vyvrcholila v mimoriadnom akte celej univerzálnej Cirkvi – zasvätení celého sveta a osobitne národov Ruska a Ukrajiny Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, vyprosujúc ukončenie vojny.
Plné znenie homílie Svätého Otca Františka
V evanjeliu dnešnej slávnosti sa anjel Gabriel trikrát ujme slova a prihovára sa Panne Márii.
Prvýkrát, keď ju pozdravuje, hovorí: «Zdravas’ [dosl. raduj sa], milosti plná, Pán s tebou». (Lk 1,28). Dôvod tešiť sa, dôvod radosti, je odhalený v niekoľkých slovách: Pán je s tebou. Brat, sestra, dnes môžeš počuť tieto slová adresované tebe, každému z nás; môžeš ich prijať za svoje vždy, keď pristupuješ k Božiemu odpusteniu, pretože tam ti Pán hovorí: „Ja som s tebou“. Príliš často si myslíme, že spoveď je o tom, že ideme k Bohu so sklonenou hlavou. Ale nie sme to v prvom rade my, kto sa vracia k Pánovi; je to on, kto nás prichádza navštíviť, aby nás naplnil svojou milosťou, aby nás potešil svojou radosťou.
Vyspovedať sa znamená dať Otcovi radosť z toho, že nás opäť pozdvihne. Vyspovedať sa je dať Otcovi radosť z toho, že nás opäť pozdvihne. V centre toho, čo budeme prežívať, nie sú naše hriechy – budú tam, ale nie sú v centre -, ale jeho odpustenie: toto je v centre. Skúsme si predstaviť, že by v centre sviatosti boli naše hriechy: takmer všetko by záviselo od nás, od našej ľútosti, od nášho úsilia, od našich záväzkov. Avšak nie, v centre je On, ktorý nás oslobodzuje a stavia späť na nohy.
Prinavráťme prvenstvo milosti a prosme o dar pochopiť, že zmierenie nie je v prvom rade náš krok k Bohu, ale jeho objatie, ktorým nás berie do náručia, uvádza nás do úžasu, dojíma nás. Je to Pán, ktorý podobne ako u Márie v Nazarete vstupuje do nášho domu a prináša úžas a radosť, ktoré sme predtým nepoznali: radosť z odpustenia. Postavme do popredia Božiu perspektívu: znovu si tak zamilujeme spoveď. Potrebujeme to, pretože každé vnútorné znovuzrodenie, každý duchovný prelom sa začína odtiaľto, od Božieho odpustenia. Nezanedbávajme zmierenie, ale znovu ho objavme ako sviatosť radosti.
Áno, sviatosť radosti, kde sa zlo, ktoré nás zahanbuje, stáva príležitosťou zažiť hrejivé objatie Otca, tú lahodnú silu Ježiša, ktorá nás uzdravuje, „materinskú nehu“ Ducha Svätého. To je jadro spovede.
A tak, drahí bratia a sestry, pokračujme v prijímaní odpustenia. Vy bratia, ktorí udeľujete Božie odpustenie, buďte tými, ktorí ponúkajú ľuďom prichádzajúcim na spoveď radosť z tohto ohlasovania: Raduj sa, Pán je s tebou. Žiadna strnulosť, prosím, žiadna prekážka, žiadne nepohodlie; dvere otvorené milosrdenstvu! Najmä pri spovedi sme povolaní zosobňovať Dobrého pastiera, ktorý berie svoje ovečky do náručia a hladí ich; sme povolaní byť kanálmi milosti, ktoré vlievajú do vyprahnutého srdca živú vodu Otcovho milosrdenstva. Ak kňaz nemá tento postoj, nemá tieto pocity v srdci, lepšie bude, aby nešiel spovedať.
Anjel sa Márii prihovára po druhý raz. Znepokojenej prijatým pozdravom jej hovorí: «Neboj sa» (v. 30). Najprv slová „Pán s Tebou“, potom druhé slová „neboj sa“. Vo Svätom písme, keď sa Boh predstavuje tomu, kto ho prijíma, rád hovorí tieto dve slová: neboj sa. Hovorí ich Abrahámovi (porov. Gn 15,1), opakuje ich Izákovi (porov. Gn 26,24), Jakubovi (porov. Gn 46,3) a tak ďalej, až po Jozefa (porov. Mt 1,20) a Máriu: neboj sa. Neboj sa. Týmto spôsobom nám posiela jasné a utešujúce posolstvo: zakaždým, keď sa život otvorí Bohu, strach nás už viac nemôže držať ako rukojemníkov. Pretože strach nás drží ako rukojemníkov.
Ty sestra, brat, ak ťa tvoje hriechy desia, ak ťa tvoja minulosť trápi, ak sa tvoje rany nehoja, ak pre ustavičné pády klesáš na duchu a zdá sa, že si stratil nádej, prosím, neboj sa. Boh pozná tvoje slabosti a je väčší než tvoje pochybenia. Boh je väčší ako naše hriechy: je omnoho väčší! Žiada od teba len jedno: svoje krehkosti, svoje biedy nedrž v sebe; prines ich jemu, odlož ich u neho, a z dôvodov na skľúčenosť sa stanú príležitosti na zmŕtvychvstanie. Neboj sa! Pán žiada od nás naše hriechy… Prichádza mi na myseľ ten príbeh púštneho mnícha, ktorý odovzdal všetko Bohu a žil život pôstu, kajúcnosti, modlitby… Pán od neho žiadal viac. „Pane, dal som Ti všetko“, hovorí mních. „Čo ešte chýba?“. „Daj mi svoje hriechy“. Takto žiada Pán od nás. Neboj sa.
Panna Mária nás sprevádza: ona sama zhodila svoj nepokoj u Boha. Anjelovo hlásanie jej poskytlo vážne dôvody na strach. Navrhoval jej niečo nepredstaviteľné, čo bolo nad jej sily a čo by sama nezvládla: bolo by s tým príliš veľa ťažkostí, problémov s mojžišovským zákonom, s Jozefom, s ľuďmi z jej obce a z jej národa. Všetko toto sú ťažkosti: neboj sa.
Mária však nevznáša námietky. Stačí jej to neboj sa, stačí jej Božie uistenie. Primkne sa k nemu, tak ako to chceme urobiť my dnes večer. Lebo často robíme pravý opak: zakladáme si na svojich istotách a len vtedy, keď ich stratíme, ideme k Bohu. Panna Mária nás naopak učí, aby sme si zakladali na Bohu, v dôvere, že všetko ostatné nám bude dané (porov. Mt 6,33). Pozýva nás, aby sme šli k prameňu, aby sme šli k Pánovi, ktorý je radikálnym liekom proti strachu a útrapám života. Pripomína to jedna krásna veta, umiestnená na jednej spovednici tu vo Vatikáne, ktorá sa obracia na Boha týmito slovami:
«Vzdialiť sa od teba znamená padnúť, vrátiť sa k tebe znamená povstať, zostať v tebe znamená existovať» (porov. sv. Augustín, Soliloquium I, 3). Vzdialiť sa od teba znamená padnúť, vrátiť sa k tebe znamená povstať, zostať v tebe znamená existovať.
V týchto dňoch správy a obrazové zábery smrti naďalej vstupujú do našich domovov, kým bomby ničia domovy toľkých našich bezbranných bratov a sestier Ukrajincov. Krutá vojna, ktorá doľahla na mnohých a spôsobuje utrpenie všetkým, vyvoláva v každom strach a des. Pociťujeme v sebe bezmocnosť a nemohúcnosť. Potrebujeme počuť „neboj sa“. No nestačia len ľudské uistenia. Je potrebná Božia prítomnosť, istota Božieho odpustenia, ktoré jediné odstraňuje zlo, rozptyľuje nevraživosť a navracia srdcu pokoj. Obráťme sa k Bohu, vráťme sa k jeho odpusteniu.
Anjel sa ujme slova po tretí raz. Teraz Márii hovorí: „Duch Svätý zostúpi na teba” (Lk 1,35). „Pán s Tebou“, „neboj sa“, a po tretie sú to slová „Duch Svätý zostúpi na teba“. Hľa, ako Boh zasahuje do dejín: darujúc svojho vlastného Ducha. Pretože v tom, čo sa ráta, naše sily nestačia. Sami nedokážeme vyriešiť rozpory v dejinách a ani tie v našom srdci. Potrebujeme tú múdru a tichú Božiu silu, ktorou je Duch Svätý. Ten Duch, ktorý nám dá harmóniu, pretože on je harmóniou. Potrebujeme Ducha lásky, ktorý rozháňa nenávisť, uhasína zášť, tíši žiadostivosť a prebúdza nás z ľahostajnosti. Potrebujeme Božiu lásku, pretože naša láska je neistá a nedostatočná. O mnoho vecí prosíme Pána, no často ho zabúdame prosiť o to najdôležitejšie, čo nám chce dať – o Ducha Svätého, čiže o silu milovať. Veď bez lásky, čo môžeme ponúknuť svetu? Ktosi raz povedal, že kresťan bez lásky je ako ihla, čo nešije. Pichá, zraňuje, no ak nešije, netká, nespája, je na nič. Odvážim sa povedať: nie je kresťanská. Preto je potrebné z Božieho odpustenia čerpať silu milovať, čerpať samotného Ducha, čo zostúpil na Máriu.
Pretože ak chceme, aby sa svet zmenil, musí sa zmeniť predovšetkým naše srdce. Preto sa dnes nechajme viesť za ruku Pannou Máriou. Hľaďme na jej nepoškvrnené srdce, kde spočinul Boh. Na jediné srdce ľudského stvorenia bez škvrny. Ona je „plná milosti“ (v. 28) a teda prázdna od hriechu. V nej niet stopy zla, a preto s ňou Boh mohol započať nové dejiny spásy a pokoja. Tam sa zvrtli dejiny. Boh zmenil dejiny zaklopaním na Máriino srdce.
A dnes aj my, obnovení Božím odpustením, klopeme na toto srdce. V jednote s biskupmi a veriacimi vo svete túžim slávnostne priniesť k Máriinmu nepoškvrnenému srdcu všetko, čo prežívame. Obnoviť si u nej zasvätenie Cirkvi a celého ľudstva a zasvätiť jej osobitným spôsobom ukrajinský a ruský národ, ktoré si ju so synovskou láskou uctievajú ako Matku. Nejde o akúsi čarovnú formulku, nie, toto to nie je, ale o duchovný úkon. Je to gesto úplného odovzdania sa detí, ktoré sa v súženiach z tejto krutej a nezmyselnej vojny a tejto vojny, ktorá ohrozuje svet, utiekajú k Matke. Ako deti, keď sú vyľakané, idú k mame vyplakať sa, hľadať ochranu. Utiekame sa k Matke, odovzdávajúc do jej srdca strach a bolesť, i seba samých. Znamená to vložiť do tohto prečistého, nezakaleného srdca, v ktorom sa odráža Boh, vzácne poklady bratstva a pokoja, všetko to, čo máme a čím sme, aby nás ona, Matka, ktorú nám Pán dal, bránila a ochraňovala.
Z Máriiných pier vzišla tá najkrajšia veta, akú len mohol anjel priniesť Bohu: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (v. 38). To nie je Máriino pasívne a odovzdané prijatie, ale živá túžba priľnúť k Bohu, ktorý má „myšlienky pokoja, a nie súženia“ (Jer 29,11). Je to tá najužšia spoluúčasť na jeho pláne pokoja pre svet. Zasväcujeme sa Márii, aby sme vstúpili do tohto plánu, aby sme boli plne k dispozícii Božím plánom. Po tom, čo Božia Matka dala svoje áno, vydala sa na dlhú cestu stúpajúcu do hornatého kraja, aby navštívila svoju príbuznú v požehnanom stave (porov. Lk 1,39). Ponáhľala sa. Rád si predstavujem Pannu Máriu, ako sa ponáhľa: vždy je to tak, ponáhľa sa nám na pomoc, aby nás ochránila. Nech nás dnes vezme za ruku v našom kráčaní. Nech nás vedie strmými a namáhavými chodníkmi bratstva a dialógu, cestou pokoja.
Preložila: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News
pridal: charita | dátum: 24. februára 2022 | kategória: Ukrajina
„Vo svete utrpenia, ktoré vojna prináša, je našou odpoveďou solidarita a zmierenie. Mlčanie nie je na mieste, najmä ak ide o nášho suseda, ktorému po 8-ročnom konflikte dochádzajú sily,“ hovorí generálny sekretár SKCH Erich Hulman. SKCH pôsobí na Ukrajine už od vypuknutia konfliktu v 2014, kedy poskytla materiálnu pomoc a rozšírila sem projekt Adopcia na diaľku®. Od roku 2020 pomáha SKCH rodinám, ktoré utiekli z oblasti konfliktu, poukážkami na potraviny, lieky a psychologickou pomocou.
Konflikt na Ukrajine si od svojho začiatku vyžiadal už vyše 14 000 obetí a o domov pripravil vyše 1,5 milióna ľudí, ktorí sa museli presťahovať do inej časti krajiny. Mnohí z nich žijú aj po ôsmych rokoch v chudobe a eskalujúca situácia v nich vyvoláva spomienky na útek, boje a zúfalstvo, ktoré prežili.
„Každá vojna je tragédiou ľudstva, nemala by však byť prehrou ľudskosti. Vojna prináša mrzačenie a ničenie, s následkami ktorých sa budú opäť vyrovnávať ďalšie generácie, pýtajúc sa, čo sme my – ich predkovia – spravili preto, aby sa konfliktu predišlo alebo aby sme pomohli,“ hovorí Hulman. Pripomína, že straty na životoch nie sú to jediné, na ktoré treba myslieť. Mnohí si ponesú vnútorné rany, ktoré je ťažké vyliečiť, stratia domovy, prídu o rodinu, živobytie, sociálne postavenie, istoty a často o budúcnosť, ktorú budovali pre seba a svoje deti. Pomoc je preto viac než potrebná.
Prispieť do zbierky na pomoc ľuďom na Ukrajine môžete online na charita.darujme.sk/ukrajina/alebo prevodom na číslo účtu verejnej zbierky SK93 1100 0000 0029 4546 3097 VS 380. Výnos zo zbierky bude použitý na akútnu pomoc ľuďom v oblasti konfliktu, stravu, ubytovanie a zabezpečenie základných potrieb, v spolupráci s ukrajinskou charitou a lokálnou Caritas Donetsk, dlhodobým partnerom SKCH.
pridal: charita | dátum: 26. februára 2022 | kategória: aktuality
POMOC PRE UKRAJINU
Vojna vyháňa z Ukrajiny tisíce ľudí, ktorí prichádzajú na Slovensko s vierou a nádejou, že im dobrí ľudia pomôžu. Diecézna charita Žilina a ostatné sesterské charity v týchto dňoch sprostredkúvajú pre ľudí v núdzi z Ukrajiny potravinovú, materiálnu, finančnú pomoc, dobrovoľníkov, ubytovanie…
Zapojme sa spoločne, prinášame vám zoznam potrieb a zberných miest pre Žilinskú diecézu.
POTRAVINOVÁPOMOC
Trvanlivé potraviny
Konzervy s mäsom, rybami, paštéty, strukoviny, instantné polievky, džemy, káva, čaj, cukor, med, soľ, cestoviny, omáčky na cestoviny
toaletný papier, dámske hygienické potreby (hyg. vložky napr.), plienky (všetky veľkosti), vlhčené vreckovky, šampóny a sprchovacie gély, pracie prostriedky, prostriedky na umývanie riadu, dezinfekcia, utierky dezinfekčné, papierové vreckovky, obrúsky, kuchynské utierky, respirátory, testy, rúška,
Lieky
Nurofen sirup, vitamíny
Iné potreby
Teplé deky, spacie vaky, lekárničky a zdravotnícky materiál na potrebu prvej pomoci (Betadine a iné), termosky 10-20 litrové nádoby, jednorazový riad (príbory, poháre, misky, taniere)
ZBERNÉ MIESTA A KONTAKTYDIECÉZNEJ CHARITY ŽILINA
Sklad solidarity, Vysokoškolákov 1758/3, ŽILINA (biela budova pod nemocnicou oproti Shell), Vladimír Pallo: 0918 829 012
Centrum pre deti a rodiny sv. Filipa Neriho, SNP 1451/161, POVAŽSKÁ BYSTRICA, Helena Stašáková 0917 346 975
Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 1987/4, ČADCA, Evka Ondrušková 0918 874 839
Dom charity sv. Krištofa, Kollárova 4275/24, MARTIN, Peter Fekiač 0908 034 980
Dom charity sv. Vincenta, Bratislavská 423/27, ŽILINA Rastislav Kolman 0901 909 201
Ideálne je dohodnúť konkrétne miesto a čas telefonicky. Ak organizujete vlastnú zbierku v obci/komunite, bude pre nás veľkou výhodou, ak nám viete potreby doručiť do Žiliny priamo do Skladu solidarity na ulici Vysokoškolákov 3. Zoznam budeme v prípade potreby rozširovať.
Kežmarok/Považská Bystrica 11. februára (TK KBS) V dňoch od 14. do 20. februára 2022 bude prebiehať už tradičný Národný týždeň manželstva. Vo farnostiach na rôznych miestach Slovenska budú práve počas týchto dní prebíjať rozmanité aktivity, zamerané predovšetkým na prakticky rozvoj manželstva.
Dve farnosti spojili sily a vytvorili netradičný, ale zaujímavý spoločný projekt. Farnosť Kežmarok a farnosť Rozkvet v Považskej Bystrici ponúkajú duchovnú obnovu na tému: Starozákonné manželské páry – vzor pre dnešné manželstvá. Počas siedmich dní postupne predstavia sedem známych biblických manželských párov zo Starého zákona, ktoré môžu byť aj pre ľudí v súčasnosti veľkou inšpiráciou.
„Chceme povzbudiť manželov a rodičov, aby sa Sväté písmo a modlitba stali pre nich stálym prameňom, z ktorého budú čerpať posilu pre ich vzájomnú lásku. Starozákonné manželské páry neraz zápasili s podobnými problémami, ktorým čelia dnešní manželia. Riešenie nachádzali vo vernosti Bohu a v láske k blížnemu,“ približuje nezvyčajnú aktivitu František Trstenský, dekan a farár v Kežmarku, ktorý je autorom biblických videozamyslení.
Denný program obnovy vychádza z jednoduchej štruktúry: Sväté písmo – zamyslenie – modlitba. Všetkých záujemcov čaká konkrétny úryvok zo Svätého písma, následne krátke video zamyslenia a na záver modlitba desiatku svätého ruženca na konkrétny úmysel spojený s manželstvom a rodinou. Príspevok bude uverejnený každý deň od pondelka (14.2.) do nedele (20.2.) o 8:00 hod. ráno na stránkach farnosti Kežmarok a Saletínov vo farnosti Rozkvet na sociálnej sieti Facebook.
Diecézna charita Žilina prichádza od 11. novembra 2021, sviatku sv. Martina, s novinkou. Rozširuje paletu služieb o zaujímavú formu pomoci ľuďom žijúcim v chudobe. Prináša pre Žilinskú diecézu nový projekt s názvom Hlinený dukát. Účinnú pomoc prinesie symbolické platidlo, dukát vyrobený z hliny. Dukát si núdzny človek môže vymeniť okrem jedla, potravinového balíka, polievky aj za služby, ako napríklad pranie, nocľah či možnosť osobnej hygieny.
Solidarita s trpiacimi Neskorá jeseň a prichádzajúca zima prinášajú so sebou chladné noci a mrazivé rána. Trpia najmä ľudia bez domova, ktorých zdravie i život sú ohrozené. Táto riziková skupina ľudí trpí tiež hladom, chýba im zázemie, rodina. „Ľudia, ktorých vidíme žobrať na ulici, potrebujú jedlo, možnosť osobnej hygieny, nocľah a teplo. Projektom Hlinený dukát im chceme priniesť účinnú pomoc a zároveň umožniť verejnosti, aby na tejto pomoci participovala“, dodáva Mgr. Peter Birčák, riaditeľ Diecéznej charity Žilina. Týmto symbolickým platidlom môže verejnosť podporiť chudobných ľudí.Projekt ponúka verejnosti možnosť pomôcť s láskou a s rozumom, bez obáv zo zneužitia darovanej pomoci. Princíp fungovania celého projektu je veľmi jednoduchý, čo ho robí sympatickým a obľúbeným. Spôsoby, ako si ho zaobstarať, sú viaceré, na predajných miestach, aj formou distribučných automatov na verejných priestranstvách. Dukát je potom darovaný človeku v núdzi, ktorý si ho vymení za jedlo, účinnú pomoc a služby Charity.
Účinný nástroj v otázke žobrania Projekt je určený primárne na pomoc ľuďom žijúcim v chudobe, niektorí sú kvôli neľahkým okolnostiam života nútení pýtať peniaze od okoloidúcich. Hlinený dukát má ambíciu ísť s pomocou ďalej, stáva sa účinným nástrojom nápomocným pri riešení problematiky žobrania a bezdomovectva. Tým nadobúda celospoločenský význam, rieši problémy, ktoré by tu nemali byť.
Mestá, kde je pomoc intenzívna Projekt začína fungovať naraz v troch mestách diecézy, a to v Žiline, Čadci a Martine. V týchto mestách má Diecézna charita Žilina svoje zariadenia, v ktorých sa intenzívne stará a venuje ľuďom, pre ktorých je projekt primárne určený, teda ľuďom bez domova a núdznym v extrémnej chudobe. V nocľahárňach, nízkoprahových denných centrách, útulkoch, formou špecializovaného sociálneho poradenstva ambulantne aj terénne pomáha Charita ľuďom odkázaným na pomoc v čadčianskom Dome charity sv. Gianny, žilinskom Dome charity sv. Vincenta a martinskom Dome charity sv. Krištofa.
Pomoc, ktorá je účinná To, že človek v núdzi dostane najesť, má možnosť prenocovať, osprchovať sa a oholiť, slúži tiež ako možnosť dostať sa bližšie k poskytovaniu ďalších foriem pomoci Charity, ku konkrétnej a komplexnej pomoci.Sprostredkúva človeku v kríze kontakt so sociálnym pracovníkom Charity, ktorý mu môže poskytnúť špecializované sociálne poradenstvo a sprevádzať jeho kroky po ceste k účinnému vyriešeniu svojej ťažkej situácie, individuálny prístup a konkrétny posun k lepšiemu životu. Hlinený dukát naozaj pomáha na ceste z ulice.
Pomoc overená časom Hlinený dukát je odskúšaný a overený v Trnavskej arcidiecéznej charite, kde úspešne funguje už štvrtý rok. Verejnosť ho veľmi dobre prijala, teší sa veľkej obľube. Projekt je dynamický a prínosný, šíri sa a prináša tak potrebnú pomoc núdznym do nových miest. Tvárou kampane sa stal chariťák Igor, ktorý si na krátky čas vyskúšal, aké je to byť v koži človeka bez domova, emotívna fotografia nám ponúka možnosť porovnať dve tváre toho istého človeka, zastaviť sa na chvíľu a zamyslieť. Predstavuje človeka na dne, ktorý túži po novej tvári, po novom živote. K premene pomáha práve hlinený dukát.
Prečo je Hlinený dukát dobrá pomoc Dať človeku dukát je lepšie ako dať mu peniaze. Hlinený dukát je pomoc, ktorá nemôže byť zneužitá. Viac informácií o konkrétnych spôsoboch využitia, zoznam predajných miest aj miest výmeny nájdete na stránke www.charitaza.sk a www.hlinenydukat.sk
Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, participácia a misia
Svätý Otec František 7. marca 2020 ohlásil XVI. riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov1, ktoré sa koná na tému: Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, participácia a misia (tal. Per una Chiesa sinodale: comunione, partecipazione e missione).
Tri roky trvajúci synodálny proces, rozčlenený do troch fáz a pozostávajúci z konzultácií, modlitbieb a rozlišovania, sa započal 9. a 10. októbra 2021 a vyvrcholí zhromaždením v októbri 2023 v Ríme. Na stránkach Tlačovej kancelárie KBS je k dispozícii plné znenie príhovoru pápeža Františka na úvod synody i informácie o úvodnej reflexii.
Synoda, ktorá sa zakončí zasadnutím biskupov v októbri 2023, teda neprebieha len vo Vatikáne, ale v každej partikulárnej Cirkvi piatich kontinentov. Jej trojročný harmonogram je rozčlenený do troch fáz: diecéznej, kontinentálnej a univerzálnej:
„Integrálny synodálny proces sa uskutoční autentickým spôsobom jedine vtedy, ak doňho budú zahrnuté partikulárne Cirkvi.“
Ide teda o pozvanie osobnej angažovanosti každého veriaceho na tomto procese. Svätý Otec chce, aby neodpovedal len biskup a kňaz, ale každý veriaci, aby ovocím bola naša schopnosť nachádzať odpovede a hlbšie prežívať autentickú a živú vieru.
Cieľom synodálneho procesu je zapojenie všetkých pokrstených katolíkov do spoločnej reflexie a modlitby, ktorých ovocím bude vyjadrenie názorov i podnetov pre rozvoj Cirkvi. To všetko na základe otvorenosti pre postrehy jednotlivých členov Cirkvi i celých spoločenstiev a vnuknutí Ducha Svätého.
Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska a arcibiskup metropolita Bratislavskej arcidiecézy, vníma nastávajúcu synodu ako veľké pozvanie – pozvanie, na ktorom pápežovi Františkovi veľmí záleži – totiž aby sa v Cirkvi obnovilo spoločné kráčanie:„V nasledujúcich dňoch budeme v našich diecézach a farnostiach pozývať kňazov a veriacich laikov, aby sa na tomto synodálnom procese zúčastnili. Teda, aby sa zúčastnili na spoločnom kráčaní, prostredníctvom rozličných formátov stretnutí modlitby a v uvažovaní nad určitými konkrétnymi témami života spoločenstiev.“
Otec arcibiskup vidí v návšteve Svätého Otca na Slovensku aj skvelý dar otvorenia tohto spoločného kráčania a synodálneho procesu:„Máme nasledujúce týždne a mesiace dôležitú úlohu učiť sa, čo znamená spoločné kráčanie, spoločná modlitba, spoločné uvažovanie, pýtanie sa, počúvanie, dialóg vo vnútri Cirkvi, otvorenie sa v modlitbe pre pôsobenie Ducha Svätého. To je krásna úloha, ktorá bola otvorená návštevou Svätého Otca,“
Tri fázy: diecézna, kontinentálna a univerzálna
Slávnostné otvorenie synodálnej cesty, pozostávajúce z uvažovania, modlitby a slávenia Eucharistie, sa uskutočnilo 9. a 10. októbra 2021 vo Vatikáne za prítomnosti Svätého Otca.
Prvá fáza na úrovni partikulárnej cirkvi sa začína v nedeľu 17. októbra pod vedením diecézneho biskupa. Cieľom tejto fázy je konzultácia Božieho ľudu na základe prípravného dokumentu Sekretariátu synody, ktorý je sprevádzaný dotazníkom a tzv. vademecum s návrhmi ako uskutočniť konzultáciu v každej partikulárnej cirkvi. Tieto konzultácie v 1. fáze prebiehajú i na dikastériách Rímskej kúrie, združeniach vyšších rehoľných predstavených či federáciách zasväteného života, medzinárodných laických hnutiach, univerzitách či teologických fakultách. Na úrovni diecéz rozlišovanie vyvrcholí „predsynodným stretnutím“, z ktorého výstup pôjde príslušnej biskupskej konferencii. Tá sa zíde na istý čas rozlišovania a urobí syntézu, ktorú do začiatku apríla 2022 zašle generálnemu sekretariátu synody. V septembri 2022 bude zverejnený prvý pracovný dokument Instrumentum laboris a dostanú ho všetky partikulárne cirkvi.
Druhá fáza (kontinentálna), bude nasledovať od septembra 2022 do marca 2023. Jej výstupy v podobe záverečných dokumentov zo siedmich kontinentálnych oblastí umožnia Generálnemu sekretariátu Synody biskupov vypracovať druhé Instrumentum laboris v júni 2023.
Tretia fáza: synodálna cesta napokon vyvrcholí v októbri 2023 zhromaždením biskupov v Ríme, podľa procedúr stanovených v konštitúcii Episcopalis communio (Biskupské spoločenstvo), vydanej v roku 2018.
Zavŕšením základnej etapy bude slávenie XVI. riadneho plenárneho zhromaždenia synody biskupov v októbri 2023. Na základe výsledkov plenárneho zhromaždenia bude nasledovať realizačná fáza, do ktorej budú znova zapojené partikulárne cirkvi (porov. Episcopalis communio, čl. 19 – 21).
Dokumenty
Prípravný dokument – nástroj na uľahčenie prvej fázy počúvania a konzultácií s Božím ľudom v jednotlivých cirkvách. Prvá fáza prebieha od októbra 2021 do apríla 2022. Slovenský preklad prípravného dokumentu je k dispozícii na prevzatie v prílohe.
Vademecum – príručka, ktorá ponúka praktickú podporu diecéznym referentom pri príprave Božieho ľudu. Obsahuje online modlitby, príklady nedávnych synod, slovník pojmov pre synodálny proces. „Nejde o knihu pravidiel“, je to „príručka na podporu úsilia každej miestnej cirkvi“. Slovenský preklad Vademéka je k dispozícii na prevzatie v prílohe.
Informačné zdroje
Informácie Rímskej kúrie:Oficiálna webová stránka Synody, ktorá poskytuje všetky potrebné informácie k prebiehajúcej synode na tému Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, participácia a misia vo viacerých svetových jazykoch, je k dispozícii na adrese www.synod.vaInformácie súvisiace so synodálnym procesom je možné sledovať na sociálnych sieťach rôznych vatikánskych inštitúcií pod značkami (hashtagmi): #Synod #ListeningChurchInformácie Konferencie biskupov Slovenska k Synode 2021-2023:Oficiálna webová stránka Synody, ktorá poskytuje informácie k prebiehajúcej synode v slovenčine a osobitne sa zameriava pokrýva synodálne dianie v slovenských diecézach, je k dispozícii na adrese www.synoda.skVšetky dostupné a priebežne dopĺňané informácie Konferencie biskupov Slovenska a informačný servis zo sveta k Synode 2021-2023 sú k dispozícii aj v dossieri Tlačovej kancelárie KBS.
Anna Záborská ako dlhoročná europoslankyňa stále sleduje dianie v Európskom parlamente a v Rade Európy a už pred mesiacom začala biť na poplach. Väčšina v Európskom parlamente sa stále viac posúva k progresívnej ľavici a po viacerých pokusoch presadiť svoj ideologický pohľad na človeka, rodinu, teraz pretláča iniciatívnu správu socialistu Freda Predraga Matića, ktorá
1.) porušuje samotný právny základ európskej integrácie a princíp subsidiarity, kedže zdravie, vzdelávanie a rodinná politika patria na základe Zmluvy o fungovaní EÚ do kompetencie národných štátov a nie Európskeho parlamentu;
2.) vychádza z mylného predpokladu existencie medzinárodno-právne zakotveného „práva na potrat“, „práva na antikoncepciu“ a podobne, následne vyzýva členské krajiny EÚ, aby tieto „práva“ zaviedli do svojich zákonov;
3.) presadzuje takzvanú komplexnú sexuálnu výchovu, ktorá sexualizuje deti už v ranom štádiu ich životov a nerešpektuje práva rodičov na výchovu svojich detí na základe ich vlastných hodnôt;
4.) napáda univerzálne hodnoty, ako je sloboda prejavu očierňovaním názorových oponentov, hlavne pro-life organizácií a ľudí, ako tých, ktorí ohrozujú hodnoty EÚ a demokraciu v zjavnej snahe vytlačiť ich na okraj verejnej debaty;
5.) núti lekárov a iný zdravotnícky personál, ktorí sa nechce podieľať na umelom ukončení tehotenstva, ísť proti vlastnému svedomiu a osobnému presvedčeniu a tým porušuje ich slobodu svedomia.
Správa Matić pritom nie je bezvýznamný nelegislatívny dokument. Mnohé zlé politiky v Európe sa zrodili totižto práve v iniciatívnych správach v Európskom parlamente. Mnohí za ne hlasovali s tým, že nikoho nezaväzujú. Oni ale žijú svojím životom. Premietajú sa do konkrétnych politík Únie. Možno nie hneď, ale pri zdôvodňovaní podmienok hospodárskej pomoci pre nejakú krajinu v Afrike sa odrazu ocitne požiadavka na legalizáciu umelých potratov s odkazom napríklad na správu Matić.
Michal Považan (Štandard)
Autor kandidoval v posledných voľbách do Európskeho parlamentu za KDH a dnes pôsobí ako asistent Anny Záborskej.
Vo viacerých médiách sa v uplynulých dňoch objavilo tvrdenie, že Ústavný súd rozhodnutím z 31. marca potvrdil oprávnenosť zákazu verejných bohoslužieb a obradov. Nie je to pravda. Ústavný súd rozhodoval na základe návrhov skupiny poslancov NR SR a generálneho prokurátora. Ani jeden zo spomenutých návrhov však nenapadol rozpor uznesenia vlády č. 160 (ako ani iných opatrení) s článkom ústavy upravujúcim slobodu náboženského vyznania a viery (čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR) ako ani s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu z titulu obmedzenia náboženskej slobody. Návrh skupiny poslancov spochybňoval existenciu dôvodov na predĺženie núdzového stavu a návrh Generálneho prokurátora nastavenie podmienok celoplošného testovania v spojení so zákazom vychádzania. Ústavný súd SR preto 31. marca 2021 nerozhodoval meritórne o tom či vládne opatrenia (uznesenie vlády č. 160, resp. vyhláška ÚVZ č. 131/2021) odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie. Teda nerozhodol o tom či zákaz verejných bohoslužieb a obradov bol oprávnený alebo nie. Potvrdzuje to napokon aj tlačové vyhlásenie Ústavného súdu. Hovorí o tom, že „Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu… je v súlade s čl.1ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.“
Náboženská sloboda predstavuje jedno zo základných ľudských práv. Ochrana ľudských práv pritom tvorí jeden z fundamentálnych pilierov spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, ktorá má podobu ústavy. Aj tu platí staré rímske pravidlo, podľa ktorého sa dohody majú dodržiavať. A preto sú v základnej legislatíve štátu zadefinované prísne podmienky, za ktorých možno základné práva obmedziť. To sa vzťahuje aj na prípad núdzového stavu vyhláseného v dôsledku pandémie. Niet pochýb, že základná legislatíva štátu (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. – viď čl. 5 ods. 4) neumožňuje v čase pandémie obmedziť náboženskú slobodu, pod ktorú priamo z ústavy patrí (okrem iného) aj právo na verejné bohoslužby a verejné obrady. Je pritom jasné, že v dôsledku vládnych opatrení (v súčasnosti uznesenia vlády č. 160 ako aj vyhlášky ÚVZ č. 131/2021) nie je možné realizovať náboženskú slobodu účasťou na verejných bohoslužbách a obradoch, čo znamená, že náboženská sloboda bola v tomto smere celkom jednoznačne oklieštená. Keďže k tomuto obmedzeniu došlo v rozpore s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., znamená to, že vláda svojimi opatreniami (pokiaľ ide o zásah do náboženskej slobody) porušila spoločenskú zmluvu medzi štátom a občanmi (ústavu), čo považujeme za vážny zásah do práv občanov ako aj za nebezpečný precedens do budúcnosti. Nápravy z porušenia každej zmluvy sa možno domáhať na súde. V prípade porušenia spoločenskej zmluvy (ústavy) zásahom do náboženskej slobody (vládnymi opatreniami) je takýmto súdom na úrovni vnútroštátnej Ústavný súd Slovenskej republiky a na úrovni európskej Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP). V súlade s vyššie uvedeným ako aj s judikatúrou súdu v Štrasburgu zastávame názor, že prijaté a opakované opatrenia proti verejným bohoslužbám pre ochranu verejného zdravia sú na Slovensku sú nielen nezákonné, ale aj nelegitímne a neprimerané.
Preto sme najprv dvakrát samostatne (15. februára a 8. marca) a následne so skupinou podnecovateľov (22. marca) žiadali Generálneho prokurátora SR, aby sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu vládnych opatrení s Ústavou SR (čl. 24) a s Európskym dohovorom o ľudských právach (čl. 9). Zároveň sme 24. februára poslali ESĽP sťažnosť. Nami iniciované podania Generálnemu prokurátorovi na obranu náboženskej slobody sa pred Ústavný súd zatiaľ nedostali, keďže Generálna prokuratúra v tomto smere zatiaľ neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Sťažnosť na ESĽP bola už v Štrasburgu zaregistrovaná. Súd sa ňou teda bude zaoberať. Európske inštitúcie na dôvodné podnety odpovedajú, na rozdiel od členov Matovičovej vlády. List s návrhmi z 28. februára bol zaslaný všetkým jej členom. Týkal sa riešenia situácie so zablokovanými bohoslužbami, s opatreniami v nemateriálnych oblastiach (školstvo, kultúra, šport) a strategickej investície do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku. Doteraz premiér ani ministri neodpovedali, aj keď si medzitým všetci okrem jedného vyžiadali nové mandáty.Podanie na ÚS vo veci ochrany náboženskej slobody je stále možné a potrebné. Procesnú legitimáciu má prezidentka, skupina aspoň 30 poslancov parlamentu, verejná ochrankyňa práv alebo generálny prokurátor, ktorý už tieto spracované podnety dostal. V záujme spravodlivosti, ústavného poriadku a pre právnu istotu do budúcnosti je potrebné preskúmať spomínané vládne opatrenia vo veci ich súladu s ústavnou úpravou slobody náboženského vyznania a viery. Inak namiesto plurality, zodpovednej slobody, kultúry dialógu a spolupráce štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré v súlade s čl. 24 ods. 3 Ústavy “rozhodujú o svojich záležitostiach samy”, bude narastať a dominovať etatizmus, nadradenosť orgánov štátnej moci, ako aj konanie vládnych inštitúcií nad rámec platných limitov.
Ak si pritom zvykneme na obmedzovanie základných práv vládnou mocou nad medze priznané ústavou a teda na porušovanie spoločenskej zmluvy, hrozí, že sa takýto postup stane normou aj v činnosti budúcich vlád. To môže viesť (okrem iného) aj k nebezpečnej erózii koncepcie ochrany základných práv a slobôd, pri ktorej tieto nebudú v činnosti štátu rešpektované. Ostanú deklarované iba formálne ako to poznáme z obdobia komunistického režimu. Pokiaľ ide o ÚVZ, pripomíname, že ide len o rozpočtovú organizáciou ministerstva zdravotníctva. Nie je ani len ústredným orgánom štátnej správy, no už rok siaha na základné ľudské práva. Nikde v okolitej Európe nie sú voči veriacim v chrámoch prijaté tak striktné opatrenia ako u nás. A súdy takéto zákazy už zrušili v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a Škótsku. Nedávne gesto umožnenia individuálnej pastorácie je pozitívne, no len veľmi relatívne. V podstate je to ako vrátenie obhryzenej chlebovej kôrky z odcudzeného bochníka. Aký pocit má mať okradnutý majiteľ chleba pri takomto akte? Pocit vďačnosti? Žiadne kompenzácie nebudú. A veriaci ich ani nepýtajú. Stačí im návrat k rešpektovaniu práva. Denné počty mŕtvych a hospitalizovaných klesajú. Farby COVID-Automatu by mali postupne blednúť a opatrenia by sa mali uvoľňovať. Rešpektovanie ústavného poriadku a zákonov vo všetkých oblastiach života spoločnosti je základným východiskom spravodlivosti a práva. A to nielen zo strany občanov, ale aj a predovšetkým zo strany nositeľov štátnej moci, včítane vládnej a súdnej. Je to dôležité dnes i pre budúcnosť. Len na tomto základe môžeme úspešne rozvíjať Slovensko ako spravodlivý a demokratický štát so zodpovednou, solidárnou a zdravou spoločnosťou.
Ján Figeľ Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19)
